MARTIN. Dostať sa martinskú lekársku fakultu a úspešne ju aj doštudovať nie je naozaj med lízať. Záujemcov o štúdium je z roka na rok viac a presahuje číslo 1300. Vďaka zavedeniu študijného odboru všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku stúpol počet zahraničných študentov, z ktorých suverénne najväčšiu komunitu tvoria Nóri. Avšak nielen tí, ale aj naši študenti, odchádzajú po absolvovaní univerzity za prácou do zahraničia, mimo Slovenska, kde sa dá zarobiť omnoho viac.
Doma je len doma
Na rodný kraj sa po skončení štúdia teší aj šiestačka Kristin Syversen.
„Určite pôjdem späť domov, pretože som preč šesť rokov a teším sa na moju rodinu a chcem pracovať ako nórska lekárka,“ prezradila blondínka, ktorá by síce štúdium v Nórsku mala zdarma, ale u nás je podľa nej štúdium kvalitnejšie. Na Slovensku ju prekvapili kultúrne rozdiely a spôsob komunikácie. Medzi jej najobľúbenejší slovenský výraz patrí slovíčko „zaujímavý“.
Aj Lars Degerdal študuje v Martine kvôli väčším príležitostiam, ktoré bude mať po promócii a neskôr by sa taktiež rád vrátil domov.
„V Nórsku na medicínu príjmu 500 študentov, ale lekárov potrebujeme až 750, preto zvyšok musí študovať v zahraničí. Úroveň teoretického vzdelania v Martine je naozaj dobrá, ale všetko závisí od konkrétneho pedagóga,“ vykreslil situáciu a taktiež doplnil, že aj keď na Slovensku zaplatí veľa za štúdium, v Nórsku je zas drahé jedlo a životná úroveň.
„Jedno pivo stojí u nás minimálne 7 eur. Naučil som sa aj zopár slovenských slov ako sú zľava či akcia a páčia sa mi aj slovenské dievčatá, lebo sú štíhle,“ dodal.
Strašná zima a čudné jedlo
Na lekárskej fakulte sme našli aj zopár portugalských študentiek, ktoré najskôr chodili na univerzitu do Prahy. Martinská fakulta sa im však pozdáva viac. Keďže v Portugalsku je veľmi ťažké dostať sa na medicínu, dievčatá sa preto rozhodli ísť do zahraničia.
„Po skončení školy sa určite vrátime domov, lebo je tu veľmi odlišné počasie, je nám tu strašná zima a neprispôsobili sme sa vašej klíme. Doma máme svoju rodinu a kultúru,“ povedala Inês Isabel Figueiredo Carvalho. Jej spolužiačka Ana Vasco Dias zas nadhodila, že si nezvykli ani na slovenské jedlá, a preto si varia sami.
„Jedlá majú zvláštnu zmes chutí a odlišné sú aj omáčky. Tiež tu neplánujem ostať, aj keď mám rada ľudí v Martine. Sú veľmi priateľskí, keď idem po ulici pozdravia sa, a to je milé,“ opísala Ana.
Preč by odišli aj gymnazisti
Ani gymnazisti, potenciálni študenti medicíny, ktorí sa prišli pozrieť na fakultu v rámci Dňa otvorených dverí, príliš neuvažovali nad tým, že by chceli pracovať ako lekári na Slovensku.
„Uvažujem o tom, že budem lekárkou, lebo chcem pomáhať chorým. Ak by som tu vyštudovala, tiež by som asi išla do zahraničia, buď do Ameriky alebo niekde na sever,“ zamyslela sa gymnazistka Anita Rybárová. Jej kamarátka Alica Šamová zameranie ešte len hľadá, ale medicínu zvažuje taktiež. Ani ona sa nečuduje lekárom, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia pre zlé podmienky v zdravotníctve na Slovensku.
„Neviem, či by som lekárstvo a ošetrovanie ľudí vôbec psychicky zvládla, lebo sama mám problém pri odbere krvi,“ zasmiala sa.
Maturant Michal Židó je už pre lekársku fakultu v Martine rozhodnutý. „Podľa štatistiky je to najlepšia medicína na Slovensku a ako lekár by som rád pomáhal ľuďom. Plat a podmienky zamestnanca sú už len taký bonus, aj keď lekári by si za robotu, ktorú odvádzajú určite zaslúžili viac,“ skonštatoval a ako jeden z mála by po možnom vyštudovaní medicíny ostal pracovať na Slovensku.
„Aj tu treba lekárov,“ dodal na záver.
