Minulý týždeň bola v súťaži prestávka, po nej už do konca základnej časti ostáva len osem kôl. Čo môžu fanúšikovia od mužstva vo finiši očakávať?
- Po Piešťanoch sme dali chlapcom dva dni voľno, ale v stredu a vo štvrtok sa trénovalo dvojfázovo. V piatok sme mali jeden tréning a potom v nedeľu večer ďalší. Hneď v prvom z tých zostávajúcich stretnutí by sme chceli poraziť Trenčín a odraziť sa k tomu, aby sa Martin vyhol baráži.
Mužstvo je bojovne naladené?
- Sebavedomie nám zdvihlo víťazstvo v Piešťanoch, avšak až na súboj s Popradom, aj predchádzajúce stretnutia naznačovali, že forma hráčov sa dvíha. Samozrejme, nikto z nás nič nepreceňuje, každý zápas je iný, ale pred vzájomnou bitkou so Žilinou by sme jej chceli čo najviac dýchať na chrbát. Myslím si, že naši zverenci na to majú.
Žilinčania majú pred nami päťbodový náskok. Veríte, že ho zmažete?
Ak by to tak nebolo, to by sme už nemuseli ani hrať. V prvom rade sa musíme dívať na seba, ale vieme, že aj Žilinčania pustili žilou a niekoľko kvalitných hráčov odišlo. Osobne mám za to, že my už ani nemáme čo veľmi stratiť. Hokejová i odborná verejnosť nás po januárových zmenách v tíme už dávno poslala do baráže, a tak môžeme len prekvapiť. Zrejme väčšia nervozita bude u našich susedov.
V treťom vzájomnom zápase so Žilinou nám rozhodcovia odopreli gól na 3:1. Hneď na to mužstvo inkasovalo a nakoniec dôležitý súboj prehralo. Nestraší vás ešte tento duel?
- Strašiť nestraší, ale mrzí určite. V tom zápase sme boli lepší a gól na 3:1 by bol zrejme zlomový a situácia v tabuľke by možno dnes bola iná. Ale nejde len o to, že sme prehrali, mužstvo prišlo aj o svojho lídra – kapitána Michala Berana. Je to však za nami, nemá význam plakať nad rozliatym mliekom.
Niet pochýb, že Michal veľmi chýba...
- To je bez diskusie. Chýba nielen na ľade, ale aj v kabíne. Pozitívne je, že Mišo začína pomaly trénovať. Či však stihne koniec sezóny je ale ešte stále otvorené. V prípade, že by sme sa baráži predsa len nevyhli, mohol by nám byť už k dispozícií.
Je to nezvyčajne, ale vy prakticky v priebehu jednej sezóny budujete už druhé mužstvo. Pamätáte si na takúto situáciu v minulosti?
- Pri áčku pôsobím len prvý rok, ale aj tak si nepamätám, že by sa v Martine takéto niečo stalo. V auguste sme začali s jedným tímom a v januári prakticky s druhým – ešte o niečo mladším. Chlapci sú však pracovití, veľmi chcú a určite majú v sebe značný potenciál. Rozhodne im však chýbajú skúsenosti, tie sa len tak nedajú získať. Boli hodení do vody a slúži im ku cti, že sa snažia plávať.
Najväčším problémom mladíkov je kolísava výkonnosť. Niekedy zaberú na 120 percent, inokedy zas úplne vyhoria. Zrejme to patrí k tomuto veku?
- My máme šancu uspieť vtedy, keď poctivo korčuľujeme, keď sú hráči dostatočne dôrazní, keď do bodky plnia naše pokyny. Pre nás je dôležité čo najdlhšie neinkasovať a naopak, prípadne streliť gól. Vtedy skoro vždy máme nádej na dobrý výsledok. Samozrejme, ak sa chytí brankár, naše šance sú ešte vyššie. Šúrekovi famózne vyšla prvá šestina, bolo by fajn, keby sa to zopakovalo aj v tej poslednej.
V prvej šestine sme vtedy získali vrátane zápasu s dvadsiatkou 18 bodov. Nebolo by zlé niečo podobné zopakovať...
- Nesmieme lietať v oblakoch, stačilo by keby mužstvo malo na konci základnej časti o bod viac ako má Žilina. S tým by boli v Martine určite všetci spokojní.
