MARTIN. V Slovenskom národnom múzeu v Martine majú doslova fotoateliér. Nefotia sa v ňom však žiadne modelky, ale vybrané muzeálne objekty, a to priamo trojrozmerne.
Samotnú digitalizáciu už vyše dva týždne zabezpečujú v Martine v rámci projektu z eurofondov dvaja pracovníci z Múzea Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici, ktoré takto digitalizuje zbierky vytipovaných múzeí na celom Slovensku.
Fotenie točením pod uhlami
SNM v Martine poskytuje na 3D zaznamenanie spolu 15 tisíc zbierkových predmetov.
„Digitalizuje sa podľa jednotlivých fondov. Z fondu archeológie je napríklad vybraných niekoľko najcennejších bronzových nálezov, z fondu Múzea Martina Benku to budú kompletne všetky obrazy, grafiky či návrhy, ďalej sa zaznamená napríklad ľudová keramika a momentálne sa digitalizujú betlehemy,“ informovala riaditeľka SNM v Martine Mária Halmová.
Objekt na fotenie sa najskôr musí očistiť od prachu a nečistôt, prípadne od hrdze. Potom sa postaví na špeciálnu podložku, tzv. točňu, ktorá sa pomaly otáča o 10°, aby mohol fotoaparát zakaždým vyhotoviť záber. Tieto snímky sa v závere pospájajú a vznikne trojrozmerné priestorové zachytenie objektu, ktoré sa dá následne v počítači pozrieť zo všetkých strán. Ofotenie jedného predmetu trvá jednu až tri minúty. Samotná točňa má nosnosť až do 500 kilogramov.
„Keď je niečo symetrické stačí mi nastaviť menší počet záberov, ako keď mám 3D figúrku s vystretými rukami, je potrebné urobiť čo najviac záberov,“ priblížil postup digitalizátor z Banskej Bystrice Andrej Kulhány.
Náročné sú bábiky a sklo
Všetko sa fotí za úplnej tmy, aby mohli vypáliť blesky, čiže sa zaznamená len to, čo je osvetlené a objekt je tak bez tieňov. Pre pracovníkov je najzdĺhavejšie zdigitalizovať kupodivu obyčajné bábiky.
„Tie majú veľa vrstiev oblečenia a musíme ich zosnímať v kroji, a potom postupne tak, ako dávame jednotlivé časti odevu z bábiky dole, až kým nie je úplne bez oblečenia a môžeme vidieť jej konštrukciu,“ vysvetľuje digitalizátor úkony náročné na čas. Technicky zložité je zase dôsledne a bez odleskov odfotiť sklenené predmety, kde musia zaužívané biele pozadie vymeniť za sivé alebo čierne, keďže sklo na bielom neuvidíme.
Doteraz už pracovníci stihli zdigitalizovať vyše 620 objektov. Od marca plánujú prejsť na dvojzmennú prevádzku, takže by práca mala ísť viac od ruky.
Obrazy sa však v tomto pomyselnom ateliéri fotiť nebudú, aj keď by to problém nebol. Oveľa rýchlejšie to totiž ide na zariadení podobnom kancelárskemu skeneru, avšak s posuvným horizontálnym stolom. Na rad čoskoro príde aj počítačové zaznamenanie listín a rôznych dokumentov.
Digitalizácia tak v martinskom múzeu bude pokračovať ešte najbližšie tri mesiace.
