MARTIN, BRATISLAVA. V januári 2006 sa na Slovensku skončila povinná vojenská služba a naša armáda sa plne profesionalizovala. Viacerí mladíci, ktorí nechceli tráviť čas za múrmi kasárni, si vydýchli.
Po siedmich rokoch ministerstvo obrany v spolupráci s rezortom práce sociálnych vecí a rodiny uvažujú o zavedení dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh. Ministri Martin Glváč a Ján Richter už spoločne pracujú na projekte.
Najprv skúška, potom sa uvidí
Prví dobrovoľníci by mohli narukovať už začiatkom druhej polovice roka. Do pilotného programu by sa malo zapojiť 150 ľudí. Spočiatku najmä zo stredného a východného Slovenska, kde je aj najvyššia nezamestnanosť. Prvotné náklady sa odhadujú na 1,2 – 1,3 milióna eur, na jedného dobrovoľníka to predstavuje asi 8 tisíc eur. Či pôjde aj o región Turiec, zatiaľ nie je známe.
„Takmer jedna tretina nezamestnaných na Slovensku sú mladí ľudia do 29 rokov, to znamená, že ide o kategóriu ľudí, ktorá sa vekovo značne približuje zámeru ministerstva obrany na riešenie problematiky aktívnych záloh či dobrovoľnej vojenskej služby,“ vysvetlil minister Ján Richter.
Ak sa projekt osvedčí, výraznejšia kampaň na nábor do dobrovoľnej vojenskej služby by sa mala spustiť v budúcom roku. Peniaze na celý projekt by mala poskytnúť Európska únia z programovacieho obdobia na roky 2014 -2020.
Dobrovoľníci k živelným pohromám
Dobrovoľníci by sa mali armáde upísať na štyri až šesť mesiacov. Výcvik by trval osem týždňov. „Bude sa s nimi počítať pri živelných pohromách, čistení vojenských lesov alebo triedení odpadu,“ vysvetľoval Ján Richter. Ubytovanie a stravu zabezpečí armáda, dobrovoľník by mohol dostať aj žold, uvažuje sa o sume 250 eur v čistom, v hre sú vraj aj ďalšie benifity. Aktívnych záloh by mala byť toľko, koľko je profesionálnych vojakov – okolo 13 500.
V kasárňach by nechcel bývať
Martinčan Martin, ktorý býva na Ľadovni, skončil gymnázium pred necelými štyrmi rokmi a odvtedy si nevie nájsť stálu prácu.
„Občas sa mi pritrafí nejaká brigáda, ale to nie je žiadna istota. Vždy ide len o pár dní. Bol som už dvakrát aj na absolventskej praxi, no k robote mi to nakoniec nepomohlo. Neviem, či by som sa dal naverbovať. Určite by som nechcel stráviť noci a víkendy v kasárňach. Zmysel by to malo iba vtedy, keby som potom dostal šancu nastálo pracovať. Tých pár mesiacov v dobrovoľnej službe by sa potom dalo vydržať,“ povedal 23-ročný mladík.
Čo po skončení služby?
Martinov rovesník Jakub prácu má. Najprv začal brigádami, potom absolvenstskou praxou a nakoniec si robotu našiel sám. Darí sa mu v nej a postupne sa prepracoval vo svojej firme až na pozíciu vedúceho.
„Mňa by sa to určite netýkalo, ale nepovažujem to za zlý nápad. Ak nie je dosť roboty, aj toto by bolo riešenie. Nie som si však istý, či je to aj koncepčné. Ide o to, ako by sa dobrovoľníci uplatnili na trhu práce po ukončení vojenskej služby. Ak by zas mali skončiť na úrade práce, tak by to boli len vyhodené peniaze. Tie by sa radšej mali potom investovať do niečoho zmysluplnejšieho,“ zamyslel sa Jakub z martinského Záturčia.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter pre TASR povedal, že tento projekt pripraví ľudí pre potreby civilnej obrany, pričom mladí môžu získať pracovné návyky, istú disciplínu a po absolvovaní školení by sa mala zvýšiť aj ich šanca uplatniť sa na trhu práce. Šéf rezortu obrany Martin Glváč zas pre denník Pravda dodal, že absolventi by mali mať uľahčený prechod k policajtom alebo záchranárom.
Peniaze radšej do poľnohospodárstva
Starosta Turian Miroslav Blahušiak síce pripustil, že vojna robí chlapa, ale dobrovoľná vojenčina sa mu aj tak nepozdáva.
„Peniaze radšej treba nasmerovať do tvorby reálnych pracovných príležitostí a hodnôt. Veľký priestor vidím v poľnohospodárstve, tam by sa mali nasmerovať. A úžitok by sme z nich mali všetci. Mladí by získali prácu, rozpočet peniaze a krajina potravinovú bezpečnosť.“
