re prevenciu OR PZ v Martine Ľudmilou Húskovou.
Aký rozsah domáceho násilia je príznačný pre súčasnosť a turčiansky región a kto sa môže stať jeho obeťou?
- Domáce násilie sa odohráva v súkromnom teritóriu, je mimo dosah verejnej kontroly, preto sa počet a rozsah týraných a zneužívaných ľudí nedá presne vymedziť. Jeho obeťou sa môže stať akýkoľvek člen domácnosti. Zvyčajne je to ten, ktorý sa nedokáže alebo nemôže brániť. Násilné správanie v rodine sa môže objaviť vo všetkých spoločenských, kultúrnych triedach. Obsahuje prejavy fyzické, psychické, sociálne, ekonomické a sexualizované. Platí to všeobecne, turčiansky región nie je výnimkou.
Spomínate, že domáce násilie je skryté pred verejnosťou. Ako sa násilník či obeť navonok prejavuje?
- Týranie nie je jednorazový jav. Charakteristické pre neho je opakovanie, dlhodobosť a postupné stupňovanie – od urážok k psychickému znižovaniu ľudskej dôstojnosti až k fyzickým útokom ohrozujúcim život a zdravie. Ďalším znakom je anonymita. Domáce násilie prebieha spravidla za zatvorenými dverami, mimo spoločenskej kontroly. Človek, ktorý je potenciálnym násilníkom, disponuje týmito varovnými signálmi: trvá na príliš rýchlom zbližovaní vo vzťahu, nerešpektuje partnerove hranice, je nadmerne vlastnícky a žiarlivý, kritizuje partnerov vzhľad a potupuje ho, nepreberá zodpovednosť za svoje konanie, obviňuje druhých za svoje zlyhanie alebo ťažkosti, už v minulosti niekoho zbil, obviňuje partnera z predchádzajúceho vzťahu za zlyhanie toho vzťahu, vyrastal v rodine, kde sa vyskytovalo násilie, má stereotypné názory na úlohy pohlaví, trvá na tom, aby sa partner vzdal svojich aktivít vo voľnom čase, trvá tiež na tom, že partner nemá tráviť čas so svojou rodinou alebo priateľmi, vyjadruje sa hanlivo o druhých, stráca sebakontrolu, je impulzívny, často požíva alkohol. Samotný signál sám o sebe nemusí byť znakom násilného správania, ale ich kombinácia áno.
Obeťou sa človek stáva, alebo má takéto správanie zakódované od narodenia?
- Pre obeť je jedným z rizikových faktorov sledovanie alebo zažívanie týrania v detstve. Preto tu vzniká väčšia pravdepodobnosť aj výberu násilného partnera. Obete, ktoré boli v detstve bité alebo mali agresívneho rodiča, akoby mali zníženú imunitu voči násiliu. Ak partner zbije partnerku, jej normálnou reakciou má byť rozchod. Žena vyrastajúca s násilím, ho akceptuje. Popri traumatizujúcich zážitkoch z detstva v osobnostnom profile obete figuruje predpoklad nízkej sebaúcty oboch partnerov vo vzťahu, kde dochádza k týraniu. Často vzniká návyk na partnerove negatívne vlastnosti.
Ako môžu ľudia všeobecne pomôcť obeti domáceho násilia?
- Nemožno konštatovať, že týranie, ponižovanie, zlé zaobchádzanie a ďalšie škodlivé a nebezpečné atribúty domáceho násilia vymiznú iba preto, lebo takéto konanie vyhlásime za trestné a postihneme ho trestnoprávnou sankciou. Trestné právo reaguje na udalosť, ktorá sa stala, teda už na uskutočnené násilie, a to nám musí niekto avizovať - a to podaním oznámenia na telefónne číslo 158 alebo osobne na ktoromkoľvek oddelení policajného zboru. Odporúčam vyhľadať odbornú pomoc na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálno – právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj pomoc referátu psychologických služieb v Martine.
Pravdou je aj to, že domáce násilie obyčajne graduje a policajti rodinu, kde môže byť na dennom poriadku, poznajú dlhodobejšie...
- Z policajnej praxe vyplýva, že cyklus násilia sa väčšinou začína priestupkami, najčastejšie proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému poriadku. Opakované privolávanie polície a prejednávanie priestupkov indikuje, že v danom prípade môže ísť o konanie napĺňajúce znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Podanie trestného oznámenia je v kompetencii a na rozhodnutí dospelého a svojprávneho občana. Veľmi často sa stáva, že sme privolaní obeťou alebo susedmi pre podozrenie z domáceho násilia, po vykonaní služobného zákroku ale žiadna prítomná osoba nechce podať trestné oznámenie. V prípade, že ide o domáce násilie páchané na dieťati rodičom, oznámenie môže podať aj iný člen rodiny, sused, pedagóg.
Čo všetko sa za týranie dnes označuje?
- Trestný zákon bližšie špecifikuje jednotlivé formy týrania. Ide o bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán, popálenín, ale aj o ponižovanie, vyvolávanie strachu alebo stresu. Násilníci svoje obete mnohokrát izolujú, citovo vydierajú. Môžu im bezdôvodne odopierať stravu, oddych alebo spánok či nevyhnutnú osobnú starostlivosť, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, bývanie výchovu či vzdelávanie. Týraním môže byť aj nútenie k žobrote alebo k neúmernej fyzickej či psychickej záťaži vzhľadom na vek alebo zdravotný stav obete. Rovnako ním môže byť aj snaha agresora poškodiť obeti zdravotný stav podávaním rôznych látok či liekov. Alebo aj neodôvodnené obmedzovanie v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať. V prípade týrania musí ísť o dlhodobý, nie jednorazový jav, vtedy sa čin kvalifikuje ako ublíženie na zdraví, nebezpečné vyhrážanie alebo priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Sú to jediné dôvody, ktoré oznamujú na polícii obete domáceho násilia?
- Nie. Veľmi často prídu obete domáceho násilia oznámiť konanie páchateľa, ktoré vykazuje znaky aj iných skutkových podstát trestných činov. Najčastejšie je to nebezpečné vyhrážanie usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u ohrozenej osoby vzbudiť dôvodnú obavu. Ďalej je to nebezpečné dlhodobé prenasledovanie spôsobom, ktorý vzbudzujedôvodnú obavu obete o život alebo zdravie alebo o život a zdravie jemu blízkej osoby. Potom je to ublíženie na zdraví nie iba na krátky čas, ale dlhšie, čo predstavuje dobu minimálne 7 dní.
Kto je najčastejšie obeťou domáceho násilia?
- Z policajnej praxe vyplýva, že najčastejšie trpia násilím obete v manželskom alebo partnerskom vzťahu. Častým je, ale typ domáceho násilia, o ktorom sa menej hovorí, kde je obeťou starý rodič. Starší ľudia sú pre obmedzenia vyplývajúce z ich zhoršeného zdravotného stavu a sociálnej izolácie kategóriou špecificky ohrozenou násilím v rodinách.
Ako sa prejavuje násilie na starších ľuďoch a deťoch v rodinách?
- Má viaceré formy. Patrí tu zanedbávanie, zlé zaobchádzanie, fyzické a psychické násilie. Je špecifické tým, že sa vyskytuje v cykloch a pretrváva dlhodobo. To sa týka aj detí. Medzi najčastejšie formy násilia páchaného na deťoch v rodinách patrí zanedbávanie povinnej výživy, pohlavné zneužívanie, neprimerané trestanie, fyzické a psychické týranie. Deti môžu byť buď priamo objektom zlého zaobchádzania, zneužívania, týrania alebo sekundárnymi obeťami, teda vtedy, ak sú svedkami násilia páchaného na iných osobách v ich okolí, napríklad na matke, starých rodičoch.
Existuje v Turci štatistika priestupkov či trestných činov, pre ktoré je charakteristické domáce násilie či jeho dôsledky?
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine disponuje spomínanými štatistikami. Pre orientáciu čitateľov vyberiem trestný čin: týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Za rok 2009 sme riešili 15 prípadov, v roku 2010 deväť, v roku 2011 sedem a v roku 2012 osem prípadov. Ako som už uviedla, domáce násilie nie je vždy takej intenzity, že napĺňa znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Útoky voči ohrozenej osobe sa môžu prejavovať ako trestný čin proti iným právam a slobodám, napríklad môže ísť o nebezpečné vyhrážanie. V roku 2009 sme riešili 60 takýchto prípadov, 55 prípadov bolo v roku 2010, 67 prípadov v roku 2011 a 49 prípadov v roku 2012. Z tejto štatistiky vyplýva, že v roku 2012 oproti roku 2009 nastal pokles trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby a nebezpečného vyhrážania. Môže to byť spôsobené aj výraznejšou represívnou a aj preventívnou činnosťou policajného zboru a jemu súčinných a participujúcich zložiek a organizácií. Mám na mysli mimovládne organizácie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s ktorými spolupracujeme. No je ešte stále veľa obetí domáceho násilia, ktoré tento fakt utajujú, akceptujú a na agresivitu si zvykli.
Ak máme byť konkrétnejší, ktoré priestupky a trestné činy spojené s domácim násilím sa za spomínanými číslami najčastejšie skrývajú?
- Najčastejšie trpia násilím obete v manželskom alebo partnerskom vzťahu, potom seniori a deti.
Polícia často pôsobí prevažne represívne, no policajný zbor má aj pomáhať. Čo robí polícia preto, aby prípadov domáceho násilia bolo menej?
- Áno, domáce násilie môžeme riešiť represívnym prístupom, v podobe kriminalizácie určitého konania, a prístupom preventívnym, ktorý vedie k zastaveniu prejavov domáceho násilia. Naším cieľom je eliminovať domáce násilie, preto aj policajný zbor organizuje prednášky, besedy orientované na občanov všeobecne, ale aj na deti, ktoré môžu byť priamo alebo nepriamo objektmi domáceho násilia, a to v rámci špecifických projektov. Ich cieľom je zvyšovať informovanosť verejnosti o výskyte a prejavoch domáceho násilia, a to aj s úlohou justície v tejto oblasti.
Jednou z cieľových skupín prevencie, ktorú opisujete, je mládež. Prečo?
- Je potrebné, aby si dievčatá a chlapci uvedomili, že násilie páchané v rodine, komunite a spoločnosti má negatívne dôsledky. Vhodné je, aby sa deti a mládež učili komunikovať bez násilia, treba ich učiť komunikačným zručnostiam, asertivite, zaobchádzaniu s emóciami a násilím, rešpektu a zodpovednosti za seba a druhých. Som názoru, že k zmierneniu domáceho násilia môže zásadne prispieť správna informovanosť. Potvrdzuje to aj fakt, že o prednášky prednášky pre mládež a seniorov je veľký záujem a termíny mám obsadené na niekoľko mesiacov vopred.
A na záver váš balíček rád pre obeť domáceho násilia...
- Určite netreba čakať, že agresor sa sám od seba zmení. Obeti odporúčam vyhľadať pomoc odborníkov - krízové centrum, políciu, psychológa a nájsť si bezpečné miesto pre náhly odchod z domu. Pre tento prípad, ak by obeť mala na určitý čas opustiť domov, si treba odložiť na bezpečné miesto dôležité dokumenty, kreditné karty, náhradné oblečenie, lieky, recepty, zdravotnú dokumentáciu, pas, vodičský preukaz, pripraviť si zoznam dôležitých telefónnych čísel, napríklad na krízové centrá, rodinu, priateľov.
Autor: V.Legerská
