Už je tomu dva roky, čo ste boli v televíznej súťaži Talentmánia. Keby ste to mali zbilancovať, išli by ste do toho znova?
- No ak by som to mal zhodnotiť, tak mňa už by to znova do takejto súťaže neťahalo. Bola to pre mňa veľká skúsenosť z tanečného hľadiska a aj z hľadiska toho, ako to v takej súťaži vyzerá, avšak mne veľmi nesedela všetka tá pozornosť médií a podobne.
Teda súťaž vám vzala anonymitu alebo čo vám naopak dala?
- Dala mi určite tanečné skúsenosti, pretože som musel vždy vytvoriť niečo nové a zároveň to malo aj patrične vyzerať a taktiež mi to dalo určitú skúsenosť so organizovaním času, lebo v tom čase som sa venoval škole a do toho ma ešte tlačili termíny Talentmánie a všetko som musel stíhať.
Spoznávajú vás ešte ľudia na ulici? Už ste sa s tým vyrovnali, či vám to stále prekáža?
- V tomto momente nemôžem povedať, že ma ľudia ešte na ulici spoznávajú. Sú tomu predsa len dva roky a postupne všetko odíde prirodzene do zabudnutia. Tak to má byť. A v každom prípade, keď sa náhodou ešte vyskytne, že ma niekto spozná, nie je to nepríjemné. Ale nikdy som si na to nezvykol a vždy som z toho prekvapený.
Kde momentálne pôsobíte? Ste sólo tanečník alebo tancujete v nejakej skupine?
- Momentálne pôsobím ako tanečný lektor v Riverpark Dance School v Bratislave a som aj členom skupiny La Crew, aj keď v poslednom čase trochu pasívny pre školu.
Kde sa najbližšie chystáte vystupovať?
- Pravidelne zvyknem vystupovať na venčekoch mojej maminy Beáty Pišnej, keďže ich je hodne a najbližšie sa chystám do Luxemburska.
A je nejaká súťaž na obzore? Alebo ste od nich upustili?
- Súťaž? Momentálne žiadnu nemám v merku, ale keď sa nejaká prijateľná vyskytne, tak sa rád zúčastním. Mojím hlavným problémom je čas.
Aké ďalšie tanečné úspechy sa vám podarilo dosiahnuť po skončení Talentmánie?
- Po skončení tejto súťaže som strašne veľa vystupoval a behal po celom Slovensku po rôznych akciách. A plne ma taktiež vyťažovala škola, teda o nejakých významnejších úspechoch sa od Talentmánie hovoriť nedá.
Momentálne študujete farmáciu. Po skončení školy by ste sa v tomto odbore aj radi zamestnali? Alebo sa chcete živiť len tancom?
- Živiť sa tancom na Slovensku je veľmi náročné a navyše viem, že by som sa tým neuživil večne, lebo telo jednoducho starne. Takže tanec si nechávam ako hobby a po skončení školy by som sa rád zamestnal vo farmácii. Ale pokiaľ budem schopný tancovať, tak tancovať určite budem.
A čo fanúšičky? Stále dostávate záplavu e-mailov a správ na facebooku?
- Čo sa týka fanúšičiek, tak tie som nikdy nejako veľmi nevnímal, keďže je veľmi ťažké ma na facebooku nájsť a mail je tiež náročné si zohnať. Takže: ani neviem, či som nejaké mal, keďže som sa takýmto záplavám pozornosti vyhol.
Akú métu by ste ešte chceli v tanci dosiahnuť?
- Ťažko hovoriť v tanci o nejakej méte. Tanec totiž méty nemá a hranice sú len vo fantázii človeka. Čo mňa najviac na tanci teší je, keď mám napríklad vystúpenie a ľudia ho ocenia potleskom. To je určite najväčšie ocenenie pre každého umelca a kým budem schopný roztlieskávať ľudí svojim tancom, tak budem spokojný.
