a drahú obuv.
MARTIN. Výkyvy zimného počasia dávajú zabrať nielen nášmu telu, ale aj topánkam. V čľapkanici premokajú, posypová soľ ich zas rozožiera a občas sa dokonca odlepí aj kúsok z podrážky. Svoje o tom vedia i v martinskej opravovni obuvi na pešej zóne, kde sa už stretli naozaj so všeličím. Denne im prejde cez ruky niekoľko desiatok párov zničenej či poškodenej obuvi.
Soľ musí z topánky rýchlo preč
Starostlivosť o topánky je preto dôležitá najmä v zime. Podľa Zdenky Komorníkovej, ktorá ich v opravovni prijíma a eviduje, ich najskôr treba očistiť od soli. Najlepšie je to vlhkou handričkou, ktorú namočíme v mydlovej vode. Keď obuv takto zbavíme soli, necháme ju vyschnúť a až potom topánky či čižmy nakrémujeme.
„Keď sú čižmy bledé, použijeme bezfarebný krém, vosk či impregnačné prípravky, ktoré zároveň čistia aj chránia proti premokaniu. S takýmito prípravkami treba narábať opatrne, lebo môžu narobiť fľaky,“ vystríha Zdenka Komorníková a pridáva radu, že najlepšie je vyskúšať prípravok najskôr na kúsku, napríklad na päte topánky.
Ďalším babským receptom na ošetrenie koženej obuvi je voda zriedená s troškou octu. Obuv sa potom dosucha vyutiera a následne z jedného bielka vyšľaháme tuhý sneh, do ktorého pridáme niekoľko kvapiek terpentínu a votrieme do kože. Na záver topánky vyleštíme flanelovou handričkou, aby chytili lesk.
„S tým octom však opatrne, nie veľa, ako keď ideme vyvárať kanvicu,“ zažartovala pani Zdenka a doplnila, že najčastejšou chybou je, keď ľudia natrú topánky indulonou, čo sa tiež robí.
„Ono to síce vodu neprepúšťa, ale keď sa topánka rozlepí alebo ju chcete zašiť, je to strašne mastné a lepidlo nemá šancu chytiť. Indulona je skrátka na ruky,“ poučila pracovníčka v opravovni obuvi, v ktorej sa počas sezónnych mesiacov (marec - apríl a september – október) nachádza aj 200 párov poškodenej obuvi.
Kožená čižma – to je pre mňa zázrak
V zime vraj majú roboty menej a opravujú väčšinou zipsy, pätníky, odlepené podošvy a občas obuvník podliepa podrážky, ak sa zákazníkovi šmýka.
Topánky v tejto prevádzke opravuje Ľuboš Komorník - Zdenkin manžel. Keď sa spýtame na kvalitu obuvi zákazníkov, tak len zalomí rukami. „To je zázrak, ak tu mám niečo z kože. Ľudia dnes nosia topánky a čižmy z nekvalitných materiálov, ktoré sa rýchlo ničia. V zime zvlášť – od soli a vody. Každá jedna topánka je teraz pre mňa pikoška,“ prezrádza zákulisné informácie z dielne.
Manželia sa v opravovni stretnú aj s nezvyčajnými požiadavkami či prípadmi a nie vždy je zákazníkom prinesená obuv vo vyhovujúcom stave.
„Ľudia ich často donesú špinavé i páchnuce. Aj toto je smradľavina,“ so smiechom ukazuje Ľuboš potrhanú hokejovú rukavicu, ktorú musí nanovo poprešívať.
Najstaršie topánky, aké v ich dielni vraj mali, boli ručne šité súkenné kapce, ktoré mal jeden pán ako pamiatku a chcel si ich preto uchovať. V čase našej návštevy v dielni mali dokonca aj krpce, avšak so zničenou podrážkou.
Obuvníci sa občas menia na plátačov
Za poškodenú obuv z času na čas môžu aj zvieratá. „Zákazníkom niekedy šteniatka obhryzú topánky, a tak potom vykúzliť z toho niečo obšívaním alebo záplatou je naozaj problém. Kus kože skrátka chýba a my nevieme, čo tam dať,“ opisuje Zdenka kuriozity a dodáva, že ľudia prídu občas aj s veľmi zničenými topánkami, z ktorých by chceli vykúzliť nové. „Mám veľkú chuť ich radšej vyhodiť do koša a nie reparovať.“
Na opravu by si však sama netrúfla. To má na starosti výlučne jej manžel Ľuboš, ktorý sa obuvníctvu venuje už vyše tridsať rokov. Robota ho síce baví, ale ako nám povedal, viac by sa na ňu tešil, keby opravoval kvalitnú koženú obuv a nie čínske nepodarky.
