MARTIN. V Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Jahodníkoch bola svadba. Nie však naozajstná. Štvrtáci hotelovej akadémie v spolupráci s Folklórnou skupinou Lysec a Turčianskym kultúrnym strediskom (TKS) spoločne nacvičili pútavú scénku, v ktorej znázornili, ako to kedysi vyzeralo na pravej turčianskej svadbe. Školská jedáleň sa tak zázračne premenila na interiér ľudovej chalupy a svadobnú sálu, kde sa všetko zásadné odohrávalo.
Svadbe predchádzalo pátranie
Študentov však ešte pred samotným nacvičovaním programu čakala náročná úloha. Pátraním v teréne, najmä u svojich starých rodičov museli zistiť, ako to na tradičnej turčianskej svadbe vlastne vyzeralo, čo sa hovorilo a aké boli zvyky. Pomôckou im bola aj kniha Hany Zelinovej Turčianska svadba.
„Deti, ktoré doteraz nemali nijaký kontakt s folklórom, téma zaujala, doslova si ich získala a svadbu poňali tak úžasne a tradične, že mi až srdce zamiera od toho, čo všetko dokázali. Nemali problém obliecť si kroj, učesať sa na cestičku, čo som naozaj nečakala, takže spolupráca bola naozaj výborná,“ neskrývala nadšenie Eva Dutková, metodička pre folklór z TKS, ktorá pomáhala s nacvičovaním.
Vo vydarených scénkach sa tak prítomní nechali vtiahnuť do príbehu zaľúbencov, a to od pytačiek až po svadobné veselie. Nie vždy sa totiž mladí brali z lásky, keďže rodičia chceli zabezpečiť pre svoje dieťa ženícha alebo nevestu z bohatej rodiny a bolo im jedno, či mladí sú si srdcu blízki.
Po dohode nasledovali pytačky, pýtanie pierka, prevážanie výbavy, no a potom sa už prišlo do rodiny nevesty a išlo sa na sobáš.
„Celou cestou svadobčania trúbili, aby nevestu ochránili od zlých duchov, ale cestou z kostola sa už stíšili, lebo žena už bola zobratá s mužom a ľudia verili, že manžel ju bude odteraz ochraňovať,“ pripomína zvyky Eva Dutková. Na svadobnej hostine sa všetci zabávali, hodovali, očepčili nevestu a nadránom sa rozišli domov. V minulosti svadba v Turci trvala dokonca až sedem dní.
Chudobní sa poskladali
Pestrosť jedál závisela od majetku rodiny. Vo veľmi chudobných rodinách sa celá spoločnosť, ktorá sa podieľala na svadobnom veselí, musela pozbierať, aby v rodine mali z čoho hostinu pripraviť. Svadby zemanov boli bohatšie, tam si ľudia pochutnali aj na pečenej kačke s červenou kapustou a knedľou či zabíjačkových dobrotách. Najhonosnejšie svadby s množstvom jedla mala v Turci šľachta.
„Na našu turčiansku svadbu sme pripravili po troške zo všetkého. Podávame kačku s plnkou z hydinových srdiečok, kapustou a knedľou, jednoduché koláče s makom, slivkovým lekvárom, sušeným ovocím i orechmi. Nechýba slepačia polievka so štipkaným cestom a na záver tradičná bohatá štrúdľa,“ opísala gastronómiu podujatia Soňa Humená učiteľka odborných predmetov v Jahodníkoch. Z tradičných nápojov kedysi prevládali na veselí rôzne druhy vína, slivovica či hriatô.
Turčianska svadba s tradičnou kultúrou a gastronómiou sa na tejto strednej škole konala v rámci projektu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange. Cieľom bolo deti naučiť o svojich koreňoch a minulosti z etnografického hľadiska, a to rovno cez zážitok.
