MARTIN. Suma 782 eur. To je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve zistená Štatistickým úradom SR k 31. decembru minulého roka.
V čistom, ak máte dve nezaopatrené deti, by vám pri priemernej mzde malo prísť od vášho zamestnávateľa na účet takmer 650 eur. Realita je však často iná, väčšine Slovákov sa o takomto plate ani nesníva. Ak sa nad túto sumu dostanú, často je to o práci nad čas. Na úkor rodiny, voľného času.
Výplatu zožerú poplatky
Michal je skladníkom vo firme, ktorá sa zaoberá distribúciou zeleniny. V hrubom zarobí 402 eur.
„Na to, čo všetko robím, je to hrozne málo. Žiaľ, v súčasnosti veľa práce nie je, a tak som rád, že vôbec nejakú mám. Prakticky celú výplatu miniem na zaplatenie účtov. Ešteže bývam s mamou, lebo inak by sa to nedalo utiahnuť,“ povedal mladík z Martina.
Podstatne lepšie je na tom ďalší Martinčan Václav, ktorý pracuje v automobilovom priemysle na oddelení kvality ako vedúci.
„Moja mzda závisí od rôznych faktorov. V bežnom mesiaci bez nadčasov je to okolo 800 eur, ak potiahnem zo dve soboty, tak aj 950. Občas nám zamestnávateľ vyplatí aj bonusy za dochádzku alebo odmeny. Určite sa nemám dôvod sťažovať. Našťastie, roboty je dosť, strach o zamestnanie nemusím mať. Aspoň v najbližších mesiacoch,“ zveril sa čoskoro štyridsiatnik, ktorý ale dodal, že jeho kolegyne z výroby zarobia menej. „Majú to určite ťažšie. Zvlášť, keď sa samé starajú o deti. Nie je im čo závidieť.“
Bez soboty aj podpriemerne
Patrik žijúci v Necpaloch je zamestnaný v obuvníckej firme ako operátor. Mzda sa mu odvíja i od toho, či pracuje aj v sobotu alebo nie.
„V januári som bol cez sobotu raz, vo februári som na výplatu dostal okolo 600 eur, v hrubom to je asi 800. Ale sú v tom zarátané aj príplatky za nočnú prácu, resp. príspevok na dopravu,“ vysvetľoval.
„Keď cez víkend nerobím, tak tá mzda sa potom pohybuje okolo 715 eur v hrubom, čo nie je ani slovenský priemer. Na tú drinu je to podľa mňa málo. Bývam však s rodičmi, a tak dokážem aj niečo ušetriť. Ak by som sa však osamostatnil, asi by mi veľa neostalo,“ zamyslel sa Patrik.
Zodpovednosť veľká, plat malý
Hrubá mzda starostky Karlovej Adriany Malatovej, matky dvoch detí, predstavuje 451 eur v hrubom. Pracuje však na tretinový úväzok.
„Keď som sa uchádzala o post starostky, tak som s tým počítala. Vedela som, do čo ho idem, nesťažujem sa. Obec so 120 obyvateľmi a nízkym rozpočtom si viac nemôže dovoliť. Prakticky všetko minieme na prevádzku. Ak chceme do niečoho investovať, musíme si na to zobrať úver. Ako naposledy pri modernizácii kultúrneho domu,“ povedala starostka.
Poslanci, to je iná dimenzia
V iných dimenziách žijú poslanci Národnej rady. Plat síce majú už nejaký čas zmrazený, ale sťažovať sa na jeho výšku nemôžu. V hrubom dostávajú 1 961 eur, pričom výplatu im výrazne prilepšia paušálne náhrady. Zákonodarca z Bratislavy môže počítať s nezdanenou sumou vo výške 1 385 eur, mimobratislavský s 1 615 eurami. Viacerí poslanci navyše zastávajú aj ďalšie verejné a dobre platené funkcie. Či už ako šéfovia VÚC, primátori a starostovia alebo sú poslancami na úrovni samosprávy.
„Škoda sa nad tým zamýšľať, iba čo by ma to rozčúlilo. Ja nikomu nič nezávidím. Ale toto sa mi zdá byť prehnané,“ povzdychla si zdravotná sestra Petra z domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá chodí za pacientmi domov. Ošetruje a preväzuje im rany, pichá injekcie, meria tlak...
„Je to robota na celý deň a aj počas víkendov. V čistom zarobím 450 eur. Žijem sama s dvoma synmi a mám sa veru čo obracať. Len za nájom platím 250 eur. Vypomáham si aj lístkami na stavu. Nechodím na obedy, ale kupujem za ne v obchode. Ešteže niekedy pomôžu rodičia. Ale oni tiež nemajú veľmi z čoho,“ pomenovala slovenskú smutnú realitu Petra. „Na normálny život by som potrebovala aspoň okolo 900 eur,“ dodala na konci rozhovoru.
