MARTIN. Píšu si šifrované správy. Niektorí školáci sa venujú nevšednej záľube. Starodávne písmo hlaholika ich očarilo natoľko, že sa v ňom naučili písať a teraz dokonca aj kreslia komixy, v ktorých hlavné postavy práve takto rozprávajú. Deti sa s hlaholikou po prvý raz stretli v rámci tvorivých dielní vzdelávacieho klubu Kocúr v Turčianskej galérií v Martine.
Láska na prvý pohľad
Zvláštne zatočené písmenká v nich zanechali taký dojem, že si od galerijnej pedagogičky Evy Mužilovej vypýtali abecedu tohto písma a trénujú, kde sa dá. Samozrejme, dobrovoľne. Z ich iniciatívy ostala zaskočená aj samotná učiteľka.
„Deti to písmo tak zaujalo, že si ho často pýtajú aj domov. Veľmi ich to baví, lebo je trochu tajomné a berú to ako šifrovaciu abecedu, ktorej nik iný okrem nich nerozumie,“ priblížila E. Mužilová a prezradila, že o toto prvé písmo Slovanov sa v ich klube zaujímajú najmä chlapci.
Podaktorí sú vraj takí šikovní, že vedia písať plynulo a bez zaváhania. To je aj prípad Filipa Končeka (10) a Petra Koyša (9), ktorí správami v hlaholike obšťastňujú aj svojich rodičov. Má to však háčik. Ich mamy a otcovia odkazy totiž nevedia rozlúštiť.
„Bola som najskôr prekvapená, že Peťko začal písať hlaholikou. Keď sa vrátil z prvej hodiny z klubu Kocúr, tak nám večer napísal odkaz v hlaholike, ale keďže sme to nevedeli vylúštiť, musel nám to prečítať,“ opisuje Mária Koyšová prvotné reakcie. Aj štvrtáčik Filip potešil svoju mamu Andreu Končekovú podobnou správou a to rovno valentínskou.
„Ja by som na to potrebovala niekoľkomesačné štúdium, aby som to vedela prečítať. On si abecedu stiahol z internetu hneď po návšteve galérie a ešte v ten večer ju vedel,“ pochválila svojho syna Andrea.
Písmo ako čarbanica
Obaja chlapci sú hlaholikou naozaj očarení. „Keď som prvýkrát uvidel toto písmo, pripadalo mi to ako čarbanice, ale potom ma to začalo baviť a teraz sa mi písmená páčia,“ zhodnotil Peter, ktorému sa najťažšie pamätá písmeno c.
Šikovný chlapec dokonca nakreslil komix o Cyrilovi a Metodovi a ich ceste na Veľkú Moravu. Texty v kreslenom príbehu sú samozrejme písané hlaholikou.
„Úplne všetko sa hlaholikou napísať nedá, lebo niektoré písmená nepozná, ako napríklad ý alebo w,“ ozrejmuje Peter a dodáva, že veľa písmen sa na seba tak podobá, že ich rozlišuje jedine podľa sklonu alebo prevrátenia.
Jeho kamarát Filip nakreslil a napísal okrem podobného komixu s cyrilo-metodskou tematikou aj tradičnú rozprávku o Červenej čiapočke. Textu by však málokto rozumel. Celý je opäť v hlaholike.
„Najskôr sa mi písmo zdalo ťažké, ale keď som sa ho naučil, tak to bolo celkom jednoduché. Z celej triedy vieme takto písať len traja,“ pochválil sa Filip.
Ich záľubu oceňujú aj pedagogičky evanjelickej školy, ktorú navštevujú. Chlapci prezradili, že ich učiteľky občas poprosia, aby im v hlaholike napísali ich mená, keďže ony samé ju neovládajú. Šifrované správy si občas pošlú aj cez vyučovaciu hodinu. V starodávnom jazyku je to totiž tajomné.
