MARTIN. Iba pätnásťročný žiak martinského Gymnázia Jozefa Lettricha Slavomír Sovík spolu s ďalšími rovesníkmi z Bratislavy reprezentoval Slovensko na 25. ročníku Majstrovstiev sveta v debatovaní v tureckej Antálii.
Odmalička zhovorčivý
Slavomír je podľa slov svojho otca Petra Sovíka komunikatívny typ už od útleho detstva. „Ústa sa mu nezastavia,“ tvrdí otec. Už jeho starší brat chodil na debatný krúžok a ako to v rodinách býva zvykom, mladší napodobňuje toho staršieho. Keď sa aj na škole, ktorú Slavomír navštevuje, otvoril podobný krúžok, mladý chlapec neváhal a jedinečnú možnosť využil. V rámci krúžku začal chodiť aj na debatné ligy. Debatuje aj mimo krúžku, predovšetkým v rodine, ale aj medzi kamarátmi. Vždy sa nájde téma, o ktorej možno viesť diskusiu. Najbližšia mu je ekonómia, ale tiež morálka. „Jedna z dôležitých vecí, ktoré vás debata učí, je mať prehľad. Debatujete veľké množstvo téz a keď človek príde s príkladmi, ktoré sám pozná, vedomosti sa v debate vymenia. Človek je nakoniec obohatený a naučí sa nové veci,“ opisuje svoju skúsenosť Slavomír.
Z celého Slovenska vybrali piatich
Slavomír Sovík ako jediný z členov školského debatného krúžku nabral odvahu a prihlásil sa. Spolu s ďalšími štyrmi stredoškolákmi ho vybrali, a tak vznikol päťčlenný tím, ktorý sa od nového školského roku začal poctivo pripravovať na turnaj debatérov. Prípravy prebiehali nielen v Bratislave, ale žiaci cestovali aj do Brna v susedných Čechách. „Bolo to náročné obdobie, prípravy mu zabrali všetok voľný čas a hoci má široký okruh záujmov, všetko muselo ísť bokom,“ spomína žiakov otec Peter Sovík, ktorý svojho syna v debatovaní vrelo podporuje.
Nie je debata ako debata
Keďže sa majstrovstiev zúčastnili žiaci z päťdesiatich krajín sveta, debata prebiehala výlučne v anglickom jazyku. Ten sa mladý Martinčan učí už od druhej triedy základnej školy a popri tom navštevuje aj odborné jazykové kurzy.
Na majstrovstvách si každý tím vyžreboval, či bude súhlasný alebo nesúhlasný. Následne bola určená téma a obidva tímy museli obhajovať zvolenú líniu. Z piatich členov tímu vždy debatovali traja, pričom si zvolili stratégiu. Porotcovia potom hlasovaním rozhodli. Do úvahy brali nielen to, čo rečník povedal, ale aj spôsob, ako rozprával a ako reagoval na svojich oponentov. Štyri z debatných tém, žiakom zadali dva týždne v predstihu, zvyšné museli bez dlhšej prípravy improvizovať. Žiaci debatovali o zastavení využívania zdrojov z Arktídy, o tom, či je krach legitímnym ekonomickým nástrojom, či by mala byť väčšia prítomnosť amerických vojsk vo východnej Ázii a tiež sa vyjadrovali k názoru, že rozhodnutia o zdraví detí by mali robiť odborníci a nie rodičia. Každá reč trvala osem minút, pričom na konci zástupca každého tímu predniesol ďalší štvorminútový zhrňujúci prejav. Zdalo by sa, že takáto debata v cudzom jazyku je veľmi náročná.
„Často krát sa stáva, že v nápore myšlienok je ťažké nájsť správne slovo, ktoré by vyjadrovalo všetko to, čo chceme povedať. Angličtiny sa ale netreba báť. Témy nie sú natoľko zložité, že by sa nedali zvládnuť stredoškolskými žiakmi. Väčšina z nás nebola z anglicky hovoriacich krajín, preto aj témy boli stavané tak, aby postačovala slovná zásoba, ktorú máme bežne k dispozícii,“ skonštatoval Slavomír.
Medzinárodná debata
Slovenskí tím tak debatoval proti Hongkongu, USA, Írsku, Novému Zélandu, Mongolsku, Kuvajtu či Svazijsku. „Najväčším zážitkom bola debata proti Novému Zélandu, ako proti tretiemu najlepšiemu tímu vôbec. Práve vďaka nim sme mali najlepšiu debatu, na akej sme kedy boli nielen my, ale aj porotcovia,“ s nadšením spomína martinský debatér Slavomír. Cenou pre víťaza bola samotná prestíž, ktorú v súťaži získal a následná možnosť aplikácie na zahraničné univerzity. Žiaci z anglicky hovoriacich krajín boli vo výhode, keďže viedli diskusiu v materinskom jazyku. Slovenskí debatéri zabezpečili našej krajine tridsiate štvrté miesto.
Ako uvádza Slovenská debatná asociácia na svojej stránke, debata rozvíja komunikačné zručnosti študentov, učí ich tímovej spolupráci, verejnému vystupovaniu a schopnosti efektívne viesť dialóg.
