MARTIN. Do Martina zavítali slovenskí krajania z Argentíny, aby prišli pozrieť svoju rodnú krajinu, ale hlavne svoje rodiny, ktoré roky alebo ešte vôbec nevideli. Zástupcovia z tejto španielsky hovoriacej krajiny pochádzali z Buenos Aires, ďalej z mesta Berisso a zo severoargentínskej provincie Chaco.
Premiérová návšteva
V rámci svojej návštevy si pozreli aj expozíciu v Etnografickom múzeu Slovenského národného múzea v Martine a ich kroky viedli i do Domu Jozefa Cígera - Hronského. Táto návšteva bola výnimočná, keďže v počas dvadsiatky rokov od vzniku Slovenskej republiky sme historicky po prvýkrát oficiálne na Slovensku privítali zástupcov potomkov argentínskych Slovákov.
Väčšina z nich vedela zrozumiteľne rozprávať po slovensky, poznali naše národné jedlá, ktoré si vraj varievajú aj u nich v Argentíne a spoločne si zanôtili i úryvok z ľudovej pesničky Anička, dušička. Dôvody, pre ktoré kedysi do Argentíny predovšetkým v dvadsiatych rokoch minulého storočia emigrovali ich rodičia, boli hlavne vojna a vtedajšia kríza.
Ušli pred vojnou a krízou
To je prípad aj José Alberta Vulgana, ktorého rodičia odišli do Argentíny v roku 1928 s nádejou, že tu nájdu lepší život. Na svoj kraj však nezanevreli a ako Alberto spomína, doma sa všetci rozprávali po slovensky.
„Je to silný zážitok prísť po prvýkrát sem a vidieť rodný domov mojich rodičov, ten pocit sa nedá ani opísať. Ako suvenír si zo Slovenska vezmem trochu hliny a položím ju na hrob svojich rodičov,“ hovorí so slzami v očiach.
Matka Eduarda Chapura sa síce narodila už v Argentíne, ale jej starší súrodenci pochádzali zo Slovenska, aj preto Eduardo už v našej reči príliš rozprávať nevie.
„Najmä stará mama s nami hovorila iba po slovensky, ale doma stále varíme tradičné slovenské jedlá a naše deti a mládež v Argentíne sa pravidelne stretávajú pri slovenskom folklóre a speve,“ opisuje Eduardo, ktorého u nás prekvapila najmä vysoká vzdelanosť ľudí, priateľskosť a milé privítanie.
Halušky skrátka musia byť
Prezidentka Spolku Slovákov žijúcich v Argentíne Ana Satina sa do našej krajiny strašne tešila a nemohla sa dočkať svojej rodiny, ktorú uvidela prvýkrát v živote. Aj jej rodičov vyhnala do Argentíny hospodárska kríza a hlad v tridsiatych rokoch. Slovenčinu ju učila najmä mama, ktorá po španielsky príliš hovoriť nechcela. Otec ju však naučil aj niekoľko ľudových piesní a tú o krásnej pastierke nám Ana aj s radosťou zanôtila.
„Je tu veľmi pekne a čisto. Som prekvapená, že u vás nie je vidieť chudoba, lebo u nás je v uliciach množstvo chudobných ľudí. Slováci sú aj veľmi srdeční, lebo ste nás naozaj vrúcne privítali,“ pochvaľuje si riaditeľka spolku, ktorá dokáže ukuchtiť tradičné halušky, knedlíky a kapustnicu.
Aj Guillermo Kuhanda prišiel s radosťou na Slovensko, aby spoznal našu kultúru, aj keď sa cíti polovičným Slovákom a polovičným Argentíncom. Jeho rodičia taktiež emigrovali zo strachu pred vojnou, ale zoznámili sa až náhodou v Argentíne, a to práve v slovenskom spolku, kde tancovali a hrali divadlo.
„Slovenskú kultúru veľmi nepoznám, ale rodičia ma naučili po slovensky rozprávať. Doma si stále varíme bryndzové halušky, guľáš, paprikáš, ako aj orechové či makové koláče,“ menuje Guillermo.
Všetci Argentínčania boli z návštevy na Slovensku dojatí a dúfajú, že to nebola ich posledná návšteva a vďaka projektu, ktorý rozbehli, k nám zavítajú častejšie.
