MARTIN. Všetko sa začalo ešte v minulom roku listom riaditeľa Martin TV Petra Morica, ktorý ponúkol mestu služby tejto televízie s tým, že dokáže relácie zazmluvnené medzi mestom a TV Turiec plniť za oveľa výhodnejších finančných podmienok. Mesto odpovedalo vypísaním verejnej obchodnej súťaže na poskytovanie služieb výroby a televízneho vysielania na území mesta Martin s presne definovanými kritériami, do ktorej sa prihlásila len Martin TV s finančnou ponukou, ktorú sa po elektronickej aukcii rokovaním ešte podarilo znížiť na úroveň približne 9 400 eur mesačne. TV Turiec potrebuje teraz na pokrytie zmluvy 12 200 eur a do verejnej obchodnej súťaže sa neprihlásila, jej riaditeľ Rudolf Kollár to odôvodnil tým, že súťaž okrem iného odporuje platnej legislatíve súvisiacej s obsahom predmetu zmluvy a že ho tým nepoverila dozorná rada.
Hypoteticky, ak by sa mesto dnes rozhodlo pre Martin TV, mohlo by ušetriť asi 30 tisíc eur ročne a použiť ich inak. Za túto sumu sa už oplatí uvažovať o zmene poskytovateľa služieb televízneho vysielania. Aj preto, ako to zdôraznil vo svojom vystúpení primátor Andrej Hrnčiar, sa robila verejná súťaž. To sa už na rokovaní mestského zastupiteľstva zo strany radnice ale nehovorilo o verejnej súťaži, ale o prieskume trhu, ktorý mal legitímne zistiť, keďže sa tu objavil nový subjekt uchádzajúci sa o peniaze mesta, či sa dá služba televízneho vysielania robiť ekonomickejšie a lepšie.
Termín verejná súťaž a možná zmena poskytovateľa služieb televízneho vysielania v meste poslanecký zbor mierne znervóznila. Poslanci si uvedomili, že ak bude servis pre mesto robiť súkromná a nie mestská televízia, nemusia v nej dostať taký priestor ako doteraz, nemusia byť pokryté všetky udalosti tak, ako si to život mesta vyžaduje, obávali sa o archív televízie, obvinili radnicu z toho, že mala dohliadnuť na to, aby stopercentná mestská „eseročka“, ktorou TV Turiec je, pracovala efektívne, podozrievali i mesto, že ide odpísať vlastnú firmu, ktorá navyše prevádzkuje aj digitálne kino, no niektorí kvitovali, že aj na regionálnom televíznom trhu je konečne konkurencia, čo môže v zápase o diváka obidve televízie motivovať. No padli aj slová o účelovosti celej hry okolo poskytovateľa televízneho spravodajstva, ktorá by mohla mať politické pozadie a vyšachovať poslancov z rozhodovania o obsahu či smerovaní víťaznej televízie. „Máme väčšiu istotu pri TV Turiec, že to máme pod kontrolou,“ povedal jeden z poslancov.
A o to aj najviac ide. Tento záujem sa dá skryť do všakovakých politických, právnych, personálnych či ekonomických kľučiek, ktoré si divák sledujúci priamy prenos či reprízu spomínaného rokovania mestského parlamentu vôbec nemusel ani všimnúť. Poslanci v diskusii pospomínali naozaj kadečo, ale na to, čo má z televízie (jednej či druhej) divák, sa akosi pozabudlo. Vôbec si napríklad nepoložili otázku, čo divák z mestom plateného televízneho servisu naozaj potrebuje, či to potrebuje v priamom prenose, či existuje spätná väzba na toto vysielanie, či mu ľudia rozumejú a vôbec či to celé netreba organizovať nejako inak.
Povedzme si príklad. Jednou z nosných položiek zmluvy medzi mestom a televíziou sú priame prenosy z rokovania mestského zastupiteľstva. Zatiaľ sa nikde nezverejnilo, koľkí ľudia tieto prenosy sledujú a či nedávajú radšej prednosť reprízam. Väčšina z tých, ktorí tvoria ekonomickú silu mesta, sú v čase rokovania poslancov predsa v práci. A navyše, rovnaký servis rozvíja mesto na vlastnej webovej stránke, na ktorú tiež vyčlenilo peniaze z rozpočtu, tak načo ho treba objednávať či platiť ešte u niekoho ďalšieho? Nepodceňujme dôchodcov, žeby si nevedeli poradiť s internetom. Aj títo si vedia stránku mesta vyhľadať, a keď to nevedia, poradia im deti a vnuci a všetci si môžu priebeh rokovania pozrieť vcelku či po častiach, keď na to majú čas, a to na webe mesta. Navyše vrátane archívu správ, uznesení, čiže môžu lepšie a efektívnejšie kontrolovať prácu mestského parlamentu a radnice.
Domnievame sa, že platiť televíziám by malo mesto za niečo úplne iné – za aktuálne témy, za spracovanie nosných podujatí mesta na kľúč (ich zoznam sa dá jednoducho pripraviť), za mapovanie mestských investícií či života v mestských častiach, za dokumenty o osobnostiach, dôležitých novátorských, vedeckých, medicínskych udalostiach a podobne, za priestor pre osobitné informácie týkajúce sa mimoriadnych udalostí, ako sú trebárs povodne a iné udalosti súvisiace s verejným záujmom. Na týchto témach by sa mala zhodnúť redakčná rada hoci aj zložená zo zástupcov klubov či mestských častí, ktorej vznik tiež chceli niektorí poslanci iniciovať. Toto by mal byť archív, ktorý by si mesto malo cielene budovať a nenechať ho stavať na vôli či nevôli ktorejkoľvek regionálnej televízie.
Ak sa teda radnica snaží, aby boli prostriedky z rozpočtu mesta (teda verejné peniaze – to treba zdôrazniť) určené na televízny servis využité racionálne, a keď už túto snahu deklarovala aj prieskumom trhu, mala by pokračovať úvahami nie o zlacnení toho, čo sa prežilo, ale predovšetkým o inej dynamike spolupráce s televíziami.
Autor: V.Legerská
