MARTIN. Okrem najbližšej rodiny mal veľmi veľkú rodinu „detí“ v súbore. Vo Folklórnom súbore Turiec boli vždy dve muziky. Jedna cimbalovka a druhá rodová terchovská muzika tatka Hanuliaka. Jeho synovia, dcéry a neskôr i vnuci hrali spolu s otcom a dedom a rástli spolu s nami, tanečníkmi, speváčkami, muzikantmi. V súbore na nácvikoch, sústredeniach, na cestách po Slovensku, festivaloch a vystúpeniach, na zahraničných zájazdoch to bol „náš tatko“. Chlap dobrého srdca, usmievavý, plný humoru. Mladí ľudia bývajú kritickí, neradi sa podriaďujú autoritám, ale pre neho sme mali všetci jasné oslovenie, “tatko“.
Nuž, chceme sa vám, tatko, poďakovať. Za radosť, za muziku, za váš humor, za váš charakter a príklad a vašej rodine, manželke, deťom a vnukom za to, že boli ochotní deliť sa s nami o vás.
Bolo nám cťou, poznať vás, tancovať, spievať a hrať na vašu terchovskú nôtu.
S láskou a vďakou vaše „deti“ z Folklórneho súboru Turiec.
Autor: M.Barabášová