MARTIN. Aj staré polorozpadnuté knihy sa dajú ešte zachrániť. Jednotlivé fázy reštaurovania kníh mohli vidieť návštevníci Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine, ktorí so jej sídla zavítali minulý týždeň.
Všetko chce čas
Pod rukami šikovných reštaurátoriek sa dorábali napríklad odtrhnuté časti listov alebo sa šitím opravovala zničená väzba knihy. Dôkladné zreštaurovanie si však vyžaduje okrem trpezlivosti aj veľa času. Mnoho závisí aj od stupňa zničenia konkrétnej knihy, avšak komplexná oprava jedného výtlačku trvá približne dva až tri mesiace.
Reštaurátorka Martina Samcová nám na knihe Kroniky zo 16. storočia písanej švabachom priblížila proces opravy. Na väzbu knižných dosiek boli pôvodne použité rôzne listy určené na vyhodenie, ale práve na tomto odpadovom materiáli pracovníci občas nájdu vzácne či zaujímavé rukopisy.
Aj kniha sa kúpe
Prvým krokom reštaurovania je zhodnotenie stavu knihy, zmeranie jej kyslosti a vstupná fotodokumentácia. Keďže Kronika z roku 1535 mala poškodené strany, museli ju rozobrať na jednotlivé listy.
„Knihu som najskôr musela ceruzkou očíslovať, aby som listy neskôr mohla dať do pôvodnej podoby,“ vysvetľuje Martina Samcová. Tie sa potom podrobia vodnej neutralizácií, aby sa z nich odstránili nečistoty a výstupné PH bolo optimálne na uchovanie knihy do budúcna. Nasleduje sušenie listov a ich rozdelenie do dvoch skupín.
„Tie s drobnými poškodeniami sa reštaurujú tenkým japonským papierom, ktorý sa priloží na trhlinu a za pomoci škrobového lepidla sa všetko scelí. Pri väčších poškodeniach, kde chýba veľká časť papiera, sa list reštauruje dolievaním papierovou suspenziou,“ opisuje reštaurátorka a dodáva, že hárkovací stroj najskôr vypočíta hrúbku listu a podľa toho dodá do vody, kde je namočený, potrebné množstvo papieroviny. Doliaty papier sa povrchovo doglejí, potrie roztokom škrobu a nastáva vytláčanie prebytočnej vody z papiera, zaklincované jeho lisovaním.
Šitie trvá najkratšie
Takmer finálnym krokom je reparovanie knižnej väzby, ktorá sa robí ručným šitím. Pri exemplári spomínanej kroniky sa pôvodná lepenka knižných dosiek vytvorená z odpadových listov nahradila inými neutrálnymi.
„Knižné dosky sa nasadili na lepenku pomocou špagátov. Na obal sa použil pôvodný knižný poťah a tam, kde chýbal, sa doplnil podobnou kožou. Šnúrky na zaväzovanie knihy boli taktiež znehodnotené, preto som dala nové bavlnené,“ objasňuje M. Samcová, podľa ktorej najkratšou fázou reštaurovania je práve samotné šitie a zručný pracovník ho má hotové tak za šesť až osem hodín.
