Sobota, 24. február, 2018 | Meniny má Matej
Pridajte si svoje mesto

Práca skracuje čas a predlžuje život

V týchto dňoch (6. marca 2013) sa dožil životného jubilea 65 rokov publicista, muzeológ, scenárista a hudobník, žilinský rodák Ľubo Kianička.

Po absolvovaní základnej a strednej školy v rodnej Žiline skúšal šťastie na Vysokej škole dopravnej, no neskôr sa vrátil k štúdiu slovenského jazyka a literatúry spolu s anglickým jazykom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Popri štúdiu jazyka a literatúry prejavoval záujem aj o literárnu tvorbu a recenzovanie literatúry; v roku 1972 v rámci štúdia, resp. popri ňom absolvoval navyše semestrálny kurz literárnej kritiky na PdF v Nitre. Po krátkom pôsobení v školstve (1973 – 1975) nastúpil do Matice slovenskej, do jej Slovenského národného literárneho múzea (SNLM MS) ako výskumno-vývojový pracovník. Tu si doplnil vzdelanie z odboru muzeológia štúdiom na Masarykovej univerzite v Brne (1981 – 1985). V Matici slovenskej (SNLM) pracoval do roku 2000, keď pracovisko prešlo pod vedenie osamostatnenej Slovenskej národnej knižnice. Múzeum poskytovalo Ľubomírovi Kianičkovi veľmi dobré podmienky na rozvinutie tvorivých zámerov tak v odbornej oblasti, ako aj vo vlastnej – pôvodnej umeleckej tvorbe, ktorú možno žánrovo špecifikovať ako tvorbu krátkych humorných útvarov od aforizmu cez glosu po fejtón až po „vážnejšie“ epické útvary rozsahu poviedky. Výber zo svojej tvorby vydal v samostatnej publikácii Pri doskách (Knižné centrum, vydavateľstvo, Žilina 2008).

Článok pokračuje pod video reklamou

Pôvodnú tvorbu vrátane humoristických rozhlasových pásiem publikoval takmer pravidelne vo viacerých periodikách (Matičné čítanie, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Život Turca, Žilinský večerník a i.), pričom sa venoval aj písaniu recenzií, spravodajstva (o vyjdených knihách, činnosti niekoľkých odborných komisií v oblasti najmä knižnej kultúry), odborných prednášok, scenárov, libriet a námetov na rozširovanie činnosti na pracovisku. Je autorom (scenár, kamera strih) vyše dvadsiatich dokumentárnych filmov z oblasti matičného a literárneho života, najmä festivalu Slovesná jar, laudácií významných osobností slovenskej kultúry a spoločenského života, z oblasti výstavníctva a pripomienok významných výročí.

Organizačne pripravil a realizačne sa podieľal len v rokoch 1998 – 2010 na dvesto výstavných projektoch. Z jeho pera pochádza scenár časti stálej expozície v SNLM v Martine Baroková literatúra na Slovensku (1993), ako aj (no nielen) libreto a scenár expozície Pamätnej izby Jána Palárika v Majcichove (1990). V oblasti dokumentácie nehnuteľných literárnych pamiatok po celom Slovensku pod názvom Literárny zemepis Slovenska pracoval nepretržite v rokoch 1975 – 1998 a zaslúžil sa kolekciu niekoľko tisíc diapozitívov. V Správe Národného cintorína v Martine pracoval ako kustód v rokoch 2004 – 2006. Maticu slovenskú zastupoval v celoštátnej súťaži Najkrajšie knihy Slovenska ako člen direktória a odbornej poroty (1994 – 1998).

Práca v Matici slovenskej a neskôr v Slovenskej národnej knižnici ho napĺňala a treba povedať, že vrchovato napĺňala aj skoro všetok jeho čas. Napriek tomu si ho vždy trochu našiel (a nachádza) najmä na rodinu, v minulosti na výchovu dvoch synov, z ktorých jeden je– v otcových šľapajach – historik a muzeológ (Daniel, 1975) a druhý úspešný výtvarník (Marek, 1977). Občas sa našla chvíľa aj na priateľov, najmä na kolektív neformálneho literárneho združenia Literárna beseda, založeného začiatkom sedemdesiatych rokov, z ktorého vyšli viacerí známi slovenskí spisovatelia. A je až neuveriteľné, že sa našiel čas aj na návraty. K milovanej hudbe do rodného mesta. Hudba v živote Ľuba Kianičku je samostatným príbehom (s trochu smutným koncom).

V šesťdesiatych rokoch s nástupom nových umeleckých prúdov a najmä dovtedy u nás nepočutej hudby začali sa u dospievajúcej generácie prejavovať živé kultúrne aktivity. Týkalo sa to – pravdaže – mládeže nielen na Slovensku či vo vtedajšom Československu, ale v celom tzv. východnom bloku. Tradičné centrum kultúry, akým Žilina bola (a je), nemohlo byť bokom.

Neveľká skupina chlapcov sa učila na lacných gitarách hrať skladby svetových hudobníkov, akými boli Beatles, Rolling Stones či Beach Boys. V roku 1964 si založili vlastnú hudobnú skupinu (na pôde drevárskeho závodu Drevoindustria). Na sólovej gitare hral dnešný jubilant Ľubo Kianička (Bučo), sprievodnú gitaru a sólový spev mal na starosti Fero Šutek (Muška), basovú gitaru Ivan Jaroš (Maňúr) a bicie Juraj Leibiczer (Lajbo). Na obyčajných gitarách boli pripevnené snímače, k tomu mali dva malé zosilňovače, jedno gramorádio a reproduktory v bakelitových rámoch. Až neskôr reproduktory zdokonalili vyrobením drevených skriniek a podnik im kúpil (na pôžičku) elektronické gitary.

Po dlhšej prestávke (vojenská služba) sa zloženie kapely zmenilo. Kapelníkom sa stal Oto Rusnák – sólová gitara a spev, Ivan Jaroš ostal pri basovej gitare a speve, pribudol syntetizátor a s ním prišiel Jozef Lehotský (Džobo), ktorý tiež spieval. Ľubovi Kianičkovi ostali bicie a sólový spev. Zásluhou sponzorov nadobudli aj kvalitnejšiu aparatúru a hrávali na tzv. čajoch o piatej v známej žilinskej Celulózke. Vrcholom kariéry bolo veľmi úspešné účinkovanie v hoteli Polom – celé leto 1970. Pravda, v skupine sa vystriedali aj ďalší hudobníci; bolo ich dovedna osem, medzi nimi basgitarista Tibor Švacho, gitarista Igor Deanko, Vladimír Papan a Vladimír Prášil. Niektorí z vtedajších fanúšikov skupiny Jollymen sa isto rozpamätajú. Definitívny koniec skupiny nastal v roku 1976. Spomienku sa podarilo oživiť ešte po dvadsiatich rokoch a dodnes v účinkujúcich i niektorých ich priaznivcoch prežíva.

Istý múdry rečník povedal, že práca skracuje čas a predlžuje život. Za dielo – a nebolo, nie je malé – patrí dnešnému jubilantovi vďaka a úcta. Osobitne preto, lebo popri poznaní ním rozdával iným aj radosť. A to je vari jedna z najväčších ľudských zásluh. Nuž mu doprajme potešenie, ktorým on pre iných nikdy nešetril. Dobrého zdravia, energie, optimizmu, lásky najbližších a priateľstva tých, čo s ním prežili neľahkú minulosť a prežívajú o nič nie ľahšiu prítomnosť.


  1. Odbočiť skratkou do Šútova už roky vodiči nesmú, no predbiehajú sa stále 2 188
  2. Opitá Martinčanka nedokázala pre bolesti vstať zo zeme 1 062
  3. S dopravným inžinierom aj o kritických miestach v Turci 577
  4. Úspešný reštart okorenilo Mažgútove zlato 317
  5. Tentoraz ocenia defenzívnu zostavu 271
  6. Čo s piatimi miliónmi v Martine: Zrenovuje sa Vajanského námestie alebo postaví futbalový štadión? 200
  7. Primátor Hrnčiar: Peniaze nechceme míňať bezhlavo 135
  8. Chorých na chrípku v Turci pomaly ubúda 108
  9. Silnejší berie, motoristi chodcom málokedy na priechodoch zastavia 91
  10. Z vraku havarovaného auta pri Kraľovanoch museli vystrihnúť ľudí 83

Najčítanejšie správy

Turiec

Odbočiť skratkou do Šútova už roky vodiči nesmú, no predbiehajú sa stále

Až smrť mladej rodiny spred niekoľkých rokov rozhýbala kompetentných, aby vyriešili nebezpečnú križovatku pri Šútove. Odvtedy je trasa s vysokou nehodovosťou bezpečnejšia, i keď miestni vravia, že riziká tu stále sú.

Opitá Martinčanka nedokázala pre bolesti vstať zo zeme

​​​​​​​Policajti včera pomáhali podguráženej žene, na ktorú navyše doľahli zdravotné problémy. Prišla aj záchranka.

S dopravným inžinierom aj o kritických miestach v Turci

Bez chodníkov nemožno semafory inštalovať. Tvrdí v našom rozhovore Martin Polka na margo problémovej križovatky pod Bystričkou.

Úspešný reštart okorenilo Mažgútove zlato

Po niekoľkoročnej prestávke sa konal ďalší ročník Memoriálu Janka Nováka. K vydarenému reštartu prispel i Denis Mažgút, ktorý vyhral mužský slalom.

Tentoraz ocenia defenzívnu zostavu

Oceňovanie osobností martinskej hokejovej histórie bude mať dnes večer v prestávke nášho prvého domáceho štvrťfinálového zápasu svoje štvrté pokračovanie.

Blízke regióny

Oravci reagovali na medaily Nasti Kuzminovej pesničkou

Spevák Marián Vlčák z Oravy naspieval úspešnej biatlonistke pesničku. Vypočujte si ju.

Toľko ľudí ešte prechod Zákamenským grúňom neabsolvovalo

Organizátori museli dokupovať klobásy a dokrojiť mäso do ďalších kotlov.

Zlodeji sa vlámali do niekoľkých bytov

Polícia vyzýva ľudí, aby venovali zvýšenú pozornosť cudzím ľuďom, ktorí sa pohybujú pri vchode ich bytovky a okolí.

Vodičke namerali v Čadci takmer tri promile

Kontroly na cestách boli aj počas 7. týždňa a polícia opäť vyťahovala pokutové bloky. Viacerí vodiči sa budú musieť „načas“ rozlúčiť s vodičákom.

Na Oravu priniesli aj žobrácku kašu

Viac ako dve tony mäsa z takmer desiatich prasiat spotrebovali mäsiari na Zabíjačkovom festivale v Dedine roka. Ich kulinárske umenie si prišlo pozrieť viac ako tisíc ľudí.

Všetky správy

Ledecká sa zapísala do histórie. Po lyžiarskom zlate vyhrala aj na snouborde

Ester Ledecká získala v Pjongčangu svoje druhé zlato, keď v snoubordingu vyhrala paralelný obrovský slalom.

Nebuď buzerant, zmláť manželku

Vy to viete, vy muži z Tvrdošína, čo pochodujete a zneužívate vieru, aby ste ľudí vydesili.

Nemci šokovali aj Kanadu a stali sa finalistami hokejového turnaja

O titul si zahrajú Nemci s Olympijskými športovcami z Ruska.

Rašimu uznali hlasy v Zemplínskej Širokej. Čaká na Ústavný súd

Neúspešnému kandidátovi sa nezdá počet neplatných hlasov v kraji.

Slováci už na pultoch nenájdu Zlatý Bažant nealko, prestali ho vyrábať

Pivo doplatilo na zdravší životný štýl Slovákov.