MARTIN. Keď si v novembri minulého roka počas nešťastného zápasu so Žilinou zranil Michal Beran rameno, zdalo sa, že má po sezóne. Lekári mu totiž odporučili minimálne polročnú prestávku. Keď však Mountfield spadol do baráže, kapitán nezaprel buldočiu povahu a pripustil, že ak bude treba, pomôže. Ako správny chlap slovo dodržal a v dôležitom piatom stretnutí série medzi Martinom a Bardejovom sme ho už s céčkom na hrudi mohli vidieť na ľade.
Kedy, ak nie teraz
„Bolo to spontánne rozhodnutie. Mužstvo čakal náročný piaty duel, a tak som si povedal, kedy, ak nie teraz. Zranenie síce ešte nebolo stopercentne doliečené, ale chuť pomôcť zvíťazila,“ vrátil sa o niekoľko dní späť Michal Beran.
Skúsený útočník priznal, že sledovať zápasy spoza mantinelu bolo pre neho poriadne frustrujúce. Mal sto chutí skočiť na ľad, no nemohol. Nakoniec sa však našli šikovné ruky, ktoré mu umožnili zdolať pre niekoho neprekonateľnú prekážku.
„Bez pomoci doktora Lúčana, primárky Babčanovej a primára Gemeša by som za tým plexisklom stál možno ešte dnes. Všetci odviedli fantastickú prácu a veľmi pekne im ďakujem.“
V prejave Bardejovčanov ocenili predovšetkým kolektívne poňatie a solídnu taktickú disciplínu súpera. Z jednotlivcov ho zaujali brankári a priebojný útočník Ladislav Ščurko.
„Na baráž sa svedomito pripravili a dokázali do nej preniesť eufóriu z víťazného ťaženia, ktoré predviedli počas prvoligového play off.“
Keď bolo treba, zabrali
Celok Mountfieldu zvládol v sérii viacero ťažkých okamihov. Po úvodnej domácej prehre získal vo svoj prospech nepriaznivo sa vyvíjajúce druhé meranie síl. Uchmatol jedno víťazstvo i na horúcom ľade Bardejova. Potom ustál i psychicky náročný piaty zápas. Asi najkritickejšej situácii odolal na začiatku tretej tretiny siedmeho duelu, keď prehrával 1:3.
„Práve v takýchto chvíľach sme boli schopní vydať zo seba to najlepšie a postaviť sa nepriaznivému vývoju čelom. Táto nezlomnosť potvrdila, že všetci verili v úspech a urobili pre jeho dosiahnutie maximum. Podstatným motívom, ktorý nás hnal dopredu, bola tiež túžba potešiť našich fanúšikov.“
Ostrieľaný harcovník zažil na vlastnej koži sedemzápasové série proti Trenčínu i Skalici. Táto posledná však predsa bola výnimočná.
„Nikto nevedel, aká budúcnosť nás čaká. S takýmto vedomím sa nehrá ľahko a človek rýchlo skĺzne k negatívnym úvahám. I s touto prekážkou sa však chalani vyrovnali viac ako dobre.“
Pre Michala Berana je dnes prioritou doliečenie zranenia. Následne sa začne naplno zaoberať pokračovaním hokejovej kariéry. Ak by prišla seriózna ponuka na spoluprácu z martinského klubu, jeho postoj by bol jednoznačný.
„S plnou vážnosťou by som sa ňou začal zaoberať. Hrať doma má vždy svoje neopakovateľné čaro,“ priznala v súčasnosti už ikona tímu z Turca.
