MARTIN. Takmer neuveriteľný príbeh sa stal na konci marca v Martine.
Päťdesiatdeväťročný Peter Štasek utrpel úraz na hlave, ktorý si pravdepodobne spôsobil pri rúbaní dreva.
Na pohotovosť ho kamarát doviezol s napuchnutým okom, ktoré už bolo fialové až čierne a veľké približne ako slepačie vajce.
Päťminútová záležitosť
„Peter prišiel poobede do bistra Medveď na Stráňach. Tvrdil, že rúbal drevo a do oka mu vbehla trieska. Jeho zranenie však už vtedy vyzeralo hrozivo, a preto som mu povedal, nech si z domu zoberie doklady a ja ho zaveziem k doktorovi,“ spomína kamarát nebohého Ján Motl.
Po príchode na martinskú pohotovosť nabrali veci nečakaný spád. Ako sa neskôr ukázalo, pravdepodobne tu sa začala rodiť veľká ľudská tragédia.
„Čakal som na chodbe maximálne päť minút, aj to je veľa. Nie som odborník, ale neviem si predstaviť, že za taký krátky čas lekár stihol spraviť všetky úkony od vyšetrenia až po administratívny záznam. Pri odchode medzi dverami Petrovi povedal, že s takým zranením musí ísť na očné do nemocnice, ale ak kartičku nemá, nech tam ani nejde, lebo ho neošetria,“ opisuje dianie v zdravotníckom zariadení Ján Motl.
Absentoval ľudský prístup
Po návrate domov sa zranený Peter snažil kartičku márne nájsť. Ťažké zranenia mu zrejme zhoršovali orientáciu.
Jeho kamaráti sa rozhodli zavolať na 112, ale podľa ich slov im operátorka oznámila, že ak nejde o život ohrozujúci stav, nemajú dôvod prísť. Odporúčala pohotovosť, teda zariadenie, kde už raz neuspeli.
„Robili sme, čo sa dalo, no odozva od ľudí, ktorí nám majú pomáhať v týchto situáciách, bola vlažná. Neviem, či ešte niečo treba dodávať,“ krúti hlavou Ján Motl.
Majiteľka bistra Medveď Eva Skorková si o osud známeho stále robila starosti. Preto ho na druhý deň¸ ešte predtým ako otvorila svoju prevádzku, išla navštíviť do chatky, kde býval.
„Zazvonila som u jeho susedky a cez jej pozemok sme sa dostali k Petrovi. Chatka bola otvorená, ale na naše volanie neodpovedal. Keď sme vychádzali z verandy, zbadali sme, ako bezvládne leží prevesený cez kríky,“ opisuje traumatizujúci zážitok a dodáva.
„Trochu viac ochoty a ľudskejší prístup mohli tejto tragédii zabrániť,“ myslí si.
Podľahol ťažkým zraneniam
„Otec musel zomrieť v strašných bolestiach. Bezpečnostná pitva ukázala, že mal rozštiepenú lebku a zabilo ho masívne krvácanie do mozgu,“ vraví so smútkom v hlase syn Michal.
Snažil sa skontaktovať i s lekárom, ktorý mal na pohotovosti službu. Podľa neho sa zatajuje a nemá záujem celú vec vysvetliť.
„S jednou komerčnou televíziou sme ho boli navštíviť priamo na pohotovosti, no vraj sa tam v tom čase nenachádzal. Na druhý deň mal ordinovať v jednej turčianskej dedine, ale v obecnom rozhlase vyhlásili, že nepríde. Chcel som sa len spýtať, či je pre neho kartička poistenca naozaj pupkom zdravotníctva. Otec si štyridsať rokov poctivo platil zdravotné poistenie. Také niečo asi nie je dôležité. Kartička sa mimochodom našla v chatke na poschodí.“
Rodina sa na postup pohotovosti sťažuje
Rodina podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten vyšetrovanie už začal, no jeho koniec sa v takýchto prípadoch odhaduje veľmi ťažko.
O celú vec sa zaujíma takisto polícia, ktorá začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia a v súčasnosti prebieha skrátené vyšetrovanie.
„Nemám veľké ilúzie a asi tuším, ako celá vec dopadne. Všetci sa skryjú za nejaký paragraf, podľa ktorého sa riadili, museli ho bezpodmienečne dodržať a budú mimo zodpovednosti. V banánových republikách to takto funguje,“ netají frustráciu Michal Štasek.
Odpovedajú len na listy
Pokúšali sme sa osloviť aj martinskú pohotovosť, kde sa Peter Štasek snažil hľadať pomoc. Na internetovej stránke spomínaného zdravotníckeho zariadenia, ktoré je zaregistrované ako spoločnosť s ručením obmedzeným, sme vyhľadali kontakt a emailom požiadali o stanovisko k prípadu. Následný telefonát nás ale zaskočil. Žena na druhej strane linky nám odporučila, aby sme im poštou poslali oficiálny list s našimi požiadavkami. Na otázku, či je problém reagovať prostredníctvom elektronickej pošty, odpovedala, že oni štandartne komunikujú cez listy. Priamy kontakt na konateľa spoločnosti nám poskytnúť odmietla.
Kartička nie je dogma
Každý pacient sa musí pred návštevou zdravotníckeho zariadenia preukázať kartičkou poistenca. Lekár však má z anamnézy zistiť, či si stav pacienta vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
„V prípade akútneho stavu by mal pacienta ošetriť. Odporúčame však, aby si ľudia preukaz poistenca prefotili a nosili ho stále pri sebe,“ radí Soňa Valášiková, hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ak si kartičku poistenca zabudnete doma a potrebujete ošetrenie, lekárovi nahlásite svoju poisťovňu a mala by vám byť poskytnutá aspoň neodkladná zdravotná starostlivosť.
