Piatok, 20. apríl, 2018 | Meniny má Marcel
Pridajte si svoje mesto

Bolo treba napísať esej o stave morálky na Slovensku

Július Vanovič ako spisovateľ, vedec a literárny kritik už dlhšie túžil napísať takúto esej – správu o stave ducha, morálky a kultúry na Slovensku. Kto ho pozná a komunikoval s ním, dobre vie, že nárys takejto eseje sa v jeho víziách rodil už dlhšie.

MARTIN. Sformoval sa napokon do podoby „listov zo starého dvora“ – rozumejme: listov zo starého vanovičovského dvora v jeho rodných turčianskych Dražkovciach. V listoch, v žánri, ktorý podľa Vanoviča býva veľmi liberálny a všetkým novým úmyslom otvorený, spisovateľ sa chce „v dôvere prihovoriť k čitateľovi“, ktorého síce „nepozná“, no predsa predpokladá jeho „dobrú vôľu“ pohovoriť si, vymeniť náhľady na všetko, čo v našich životoch, v našej krajine, vo svete – medzi nebom a zemou – ťaživo „visí“, úmorne tlačí na človeka, na jeho srdce, rozum i dušu. Píše pobádaný presvedčením, že naše veci spoločné, rozumejme slovenské, ale i svetové – tie ťaživé, preto aj „boľavé a neriešené“ – môžu sa v konečnom dôsledku premeniť na „ešte horší náš osud“. Jedným slovom: spisovateľ chce nástojčivo upozorniť svojich rodných, aby sa zamysleli nad tým, prečo môže byť pre budúcnosť Slovenska i sveta hrozivou morálna kríza, v ktorej sme sa ako národ, ale aj ako civilizácia ocitli.

Článok pokračuje pod video reklamou

K varovaniu ho vedie jeho osobná skúsenosť, ktorú nadobudol v ostatných takmer ôsmich desaťročiach svojho života. Niekoľkokrát sa v tomto období zmenil a aj na ňom osobne „vŕšil“ politický režim. V kynožiacich vlnách nacizmu a komunizmu pred jeho, ale i našimi očami zmizol slovenský, premenlivými stáročiami rešpektovaný duchovný svet. Likvidovaná bola vekmi ťažko budovaná morálka. Mnohými životmi a ťažkým utrpením vykupovaná kultúra bola sprznená. Preto málokto s takým nadšením ako práve Július Vanovič vítal prelomový rok 1989-ty v nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry, ale i slobodného statusu slovenského demokratizmu a čistoty verejného života. Ale kto číta jeho Listy zo starého dvora, pochopí, že všetko sa odohralo inak. Zistí, že Vanovič je voči uplynulým desaťročiam politickej slobody mimoriadne kritický. Dozvie sa, prečo sa z Vanovičovej duše postupne vytratila nádej na mravnú obnovu a prečo jeho srdce krváca z rán, ktoré – nielen jemu, ale mnohým – uštedrila nová porevolučná „demokratická totalita“: rozumejme postkomunistické totalitné myslenie a konanie, ktoré hrozí dnešnému i budúcemu Slovensku tými istými spôsobmi, ako v časoch Vanovičovej mladosti či zrelosti. V komunizme ho zo škôl alebo zo zamestnania vyhodili, vyhnali alebo prepustili sedemkrát – a ôsmy raz po roku 1989: pred týmto rokom bol na príčine jeho neproletársky pôvod a spor s totalitou, po roku 2000 to boli – paradoxne a nezrozumiteľne – jeho intelektuálne schopnosti vytvoriť pozoruhodné dielo, ktoré zreteľne prečnieva ponad horizonty slovenskej literatúry a kultúry.

O vyháňanie Vanoviča, ako aj mnohých ďalších „Vanovičov“ zo slovenského kultúrneho života – o jeho (o ich) takrečeno celoživotné „prepustenectvo“ – sa zaslúžili Slováci, „naši“ ľudia, príslušníci, ako sa v našich mladých časoch hovorievalo, holubičieho národa. Právom sa práve Vanovič vo svojich rozsiahlych listoch – úvahách, ale kratších a celkom krátkych korešpondenčných lístkoch napísaných na spôsob brilantnej Vanovičovej eseje pýta: prečo, prečo to mohlo byť a je to tak?

A jeho odpoveď je silná a podmanivá predovšetkým preto, lebo Vanovič – hovoriac o sebe, hovorí o mnohých spomedzi nás. Jeho výpoveď rezonuje s pocitmi a postojmi ľudí, ktorí tvoria kultúru, ktorí o ňu zápasia, hľadajú v nej mravnú silu, ktorí sú presvedčení, že kultúra musí mať charakter. Hoci je Vanovičova výpoveď zanovito personalistická, predsa nie je čisto personálnou, osobnou, ale je výpoveďou generačnej povahy a platnosti. To sa týka, povedané slovami spisovateľa, nielen súčasnej kultúry, založenej na biznise a bezmocnosti kultúrneho tvorcu v nej, nielen byrokracie úradov, nekultúrnosti ministerstiev, vydavateľstiev a vydavateľov, ktorí naháňajú úspechy, senzácie, zárobok; či bezmocnosti pred modlou erosu, braku a peňazí, poklesnutého masového vkusu, rozpačitého pôsobenia cirkví, ale i vykradnutého a hospodársky zmrzačeného Slovenska, obzvlášť nastolenia vlády človečieho egoizmu: kľakania pred leskom zlatého teľaťa, ktoré sa stalo najvýznamnejším náboženstvom novodobého Slovenska.

Ako zastaviť toto nemilosrdné a cynické náboženstvo – ako zlúčiť slobodu s chlebom? – pýta sa Vanovič s F. X. Šaldom. Ako odmietnuť tézu, ktorá sa šíri ako španielska chrípka a ubíja, zahlcuje mravy a charakter súčasníka: „Kto ti dal chlieb, nasýtil ťa a naplnil vrecká, dopomohol k blahobytu, kto premenil biblické kamene na chleby – toho musíš rešpektovať, si od neho závislý, ovláda tvoju vôľu a svedomie“ – to sú, súhlasíme s Vanovičom, z dnešného hľadiska peniaze, banky, syndikáty, dividendy, zmenky (pridávame k nim pažravé finančné skupiny a nenásytnú – nevídanú korupciu i bezohľadný a neľudský cynizmus) – „to sú božstvá, pri ktorých musíš robiť kompromisy, musíš sa im klaňať; aj keď vieš, že sa klaniaš len zlatému teľaťu?“

Je táto cesta konformnosti a poníženého sluhovstva dobrá pre Slovensko? – Naliehavým, burcujúcim slovom, a to ľuďom na slovo súcim, tak ako dávni naši veľkí, prihovára sa Vanovič v Listoch zo starého dvora. Slovo štylizuje dobre známym – žeravým perom vanovičovským. A hoci chvíľami v listoch, ako píše, zatúži po absolútnom tichu, samote– miestami v nich, sklamaný, odmieta brať na vedomie a ignoruje ľudí, predsa píše listy, ktoré s najväčšou naliehavosťou adresuje slovenskej kultúre i človečenskej civilizácii: ľuďom – mne, tebe, všetkým nám. Napriek stratenej nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry predsa v nich horí túžba, ktorá predsa len podnecuje víziu, ktorú s vďakou prijímame: Áno, „...možnože z únavy a nudy a z toho nasýtenia a presýtenia, zo všetkého toho neporiadku, z tých nejasností, chaosu a celého babylonu predsa len raz vzíde precitnutie, a ozvú sa nové potreby a túžby.“ Súhlasíme i s podmienkou Vanovičovej vízie: aby takáto nádej mohla byť mládnikom, aby z dávnych koreňov „vyrašila“ k slnečným lúčom, musia sa zrodiť a ujať národa osobnosti, ktoré budú kráčať neochvejne za pravdou: za intelektom a svedomím tvrdo dolovanou pravdou, ktorá u dvier u nás naďalej – so zahanbením s Vanovičom potvrdzujeme – žobre.

Listy zo starého dvora hovoria, prízvukujú, apelujú: „Staré padlo a nové sa ešte nenarodilo.“ – Kto máš uši, počúvaj! Kto máš srdce a svedomie, konaj: Ide o stav ducha, morálky a kultúry na Slovensku.

Zaujímavosti

 


  1. Parkovanie pri Gaderskej doline nebude zadarmo 518
  2. Na opravy dlažby v centre dalo mesto už vyše pol milióna, stále to nestačí 490
  3. Keď Martinčan kradol bundy, všimol si ho policajt 379
  4. Od nevhodných slov sa iniciatíva dištancuje 269
  5. Ukázala, že vie spievať. V SuperStar zabodovala aj Kristína zo Sučian 211
  6. Záchody v podchode si na lepší stav ešte počkajú 182
  7. I. trieda: Lipovec obral o body Sklabiňu, do trháku sa dostali Teplice 153
  8. Reprezentačná osemnástka sa bude spoliehať i na Martinčanov 149
  9. V Sučanoch muža zrazil vlak, krvavého ho ratovali policajti 83
  10. Delegátov Jednoty chránila „esbéeska“, schvaľovali stanovy, čo nebolo v pozvánke 76

Najčítanejšie správy

Turiec

Parkovanie pri Gaderskej doline nebude zadarmo

Výnos z parkovania použije obec i na rekonštrukciu ciest a chodníkov.

Na opravy dlažby v centre dalo mesto už vyše pol milióna, stále to nestačí

Tentoraz sa budú dlaždice vymieňať na Divadelnom námestí.

Keď Martinčan kradol bundy, všimol si ho policajt

Vrútockému policajtovi sa v čase voľna podarilo v nákupnom centre zadržať mladého zlodeja.

Od nevhodných slov sa iniciatíva dištancuje

Organizátori protestov v Martine reagovali na ostré slová jedného z rečníkov vyhlásením.

Ukázala, že vie spievať. V SuperStar zabodovala aj Kristína zo Sučian

​​​​​​​Medzi najlepšiu štyridsiatku spevákov sa podarilo v slovensko-českej súťaži SuperStar prebojovať aj 19-ročnej Kristíne Repovskej zo Sučian, ktorá študuje na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu v Martine. Od živých vystúpení ju delilo iba jediné kolo. Rozprávali sme sa s ňou o zážitkoch, zákulisí i obávaných porotcoch tejto obľúbenej televíznej súťaže.

Blízke regióny

Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny

Od minulého týždňa majú peší a cyklisti zakázaný vstup do jednej z najnavštevovanejších slovenských dolín. Dôvodom je ťažba kalamitného dreva.

Pri návrhu nových chát v Jasnej sa inšpirovali dedinou Santa Clausa

Nad legendárnou Björnsonkou v Demänovskej doline chcú stavať pätnásť nových chát. Od minulého roka ide už o siedmy zámer rozširovania ubytovacích kapacít.

Za mŕtvych kamarátov zapália sviečku

Tragická dopravná nehoda, pri ktorej nedávno zomreli dvaja Ružomberčania, zasiahla množstvo ľudí.

Za bryndzové halušky ponúkla Morava Orave košt vína

Na Orave bol prvý košt kvalitného juhomoravkého vína. Návštevníci mohli ochutnať z 218 vzoriek.

Ďalšia modernizácia železničnej trate z Krásna nad Kysucou je v nedohľadne

S modernizáciou železničnej trate z Krásna nad Kysucou smerom k štátnej hranici s ČR sa malo začať ešte v roku 2016. Práce však nezačali. Ministerstvo dopravy potvrdilo, že je problém s financiami.

Všetky správy

Miloš Zeman by do vlády posadil Fica s Dankom aj s Kotlebom

Môže sa stať, že veľká občianska energia prítomná na námestiach sa postupne vytratí. Ale nádej zostane.

Koalícia chce ľuďom prispieť na dovolenky a pôžičky. Hovorí aj o vyšších platoch

Sociálny balíček strán Smer, SNS a Most-Híd začína naberať reálne obrysy.

Bratislava má nový hit. Prechádzku vo výške 85 metrov

Záujemcovia sa môžu pokochať výhľadom na Bratislavu z parapetnej rímsy okolo reštaurácie Ufo na Moste SNP.

Pri Sade Janka Kráľa má vyrásť 30-poschodový vežiak

Na mieste bývalého futbalového štadióna Artmedie vznikne v Petržalke nová štvrť Green Park.

Prečo chytil Sagan hostesku za zadok? Nahovorili ho kamaráti

Peter Sagan poskytol rozhovor anglickému Guardianu.