Pondelok, 10. december, 2018 | Meniny má Radúz

Bolo treba napísať esej o stave morálky na Slovensku

Július Vanovič ako spisovateľ, vedec a literárny kritik už dlhšie túžil napísať takúto esej – správu o stave ducha, morálky a kultúry na Slovensku. Kto ho pozná a komunikoval s ním, dobre vie, že nárys takejto eseje sa v jeho víziách rodil už dlhšie.

MARTIN. Sformoval sa napokon do podoby „listov zo starého dvora“ – rozumejme: listov zo starého vanovičovského dvora v jeho rodných turčianskych Dražkovciach. V listoch, v žánri, ktorý podľa Vanoviča býva veľmi liberálny a všetkým novým úmyslom otvorený, spisovateľ sa chce „v dôvere prihovoriť k čitateľovi“, ktorého síce „nepozná“, no predsa predpokladá jeho „dobrú vôľu“ pohovoriť si, vymeniť náhľady na všetko, čo v našich životoch, v našej krajine, vo svete – medzi nebom a zemou – ťaživo „visí“, úmorne tlačí na človeka, na jeho srdce, rozum i dušu. Píše pobádaný presvedčením, že naše veci spoločné, rozumejme slovenské, ale i svetové – tie ťaživé, preto aj „boľavé a neriešené“ – môžu sa v konečnom dôsledku premeniť na „ešte horší náš osud“. Jedným slovom: spisovateľ chce nástojčivo upozorniť svojich rodných, aby sa zamysleli nad tým, prečo môže byť pre budúcnosť Slovenska i sveta hrozivou morálna kríza, v ktorej sme sa ako národ, ale aj ako civilizácia ocitli.

K varovaniu ho vedie jeho osobná skúsenosť, ktorú nadobudol v ostatných takmer ôsmich desaťročiach svojho života. Niekoľkokrát sa v tomto období zmenil a aj na ňom osobne „vŕšil“ politický režim. V kynožiacich vlnách nacizmu a komunizmu pred jeho, ale i našimi očami zmizol slovenský, premenlivými stáročiami rešpektovaný duchovný svet. Likvidovaná bola vekmi ťažko budovaná morálka. Mnohými životmi a ťažkým utrpením vykupovaná kultúra bola sprznená. Preto málokto s takým nadšením ako práve Július Vanovič vítal prelomový rok 1989-ty v nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry, ale i slobodného statusu slovenského demokratizmu a čistoty verejného života. Ale kto číta jeho Listy zo starého dvora, pochopí, že všetko sa odohralo inak. Zistí, že Vanovič je voči uplynulým desaťročiam politickej slobody mimoriadne kritický. Dozvie sa, prečo sa z Vanovičovej duše postupne vytratila nádej na mravnú obnovu a prečo jeho srdce krváca z rán, ktoré – nielen jemu, ale mnohým – uštedrila nová porevolučná „demokratická totalita“: rozumejme postkomunistické totalitné myslenie a konanie, ktoré hrozí dnešnému i budúcemu Slovensku tými istými spôsobmi, ako v časoch Vanovičovej mladosti či zrelosti. V komunizme ho zo škôl alebo zo zamestnania vyhodili, vyhnali alebo prepustili sedemkrát – a ôsmy raz po roku 1989: pred týmto rokom bol na príčine jeho neproletársky pôvod a spor s totalitou, po roku 2000 to boli – paradoxne a nezrozumiteľne – jeho intelektuálne schopnosti vytvoriť pozoruhodné dielo, ktoré zreteľne prečnieva ponad horizonty slovenskej literatúry a kultúry.

O vyháňanie Vanoviča, ako aj mnohých ďalších „Vanovičov“ zo slovenského kultúrneho života – o jeho (o ich) takrečeno celoživotné „prepustenectvo“ – sa zaslúžili Slováci, „naši“ ľudia, príslušníci, ako sa v našich mladých časoch hovorievalo, holubičieho národa. Právom sa práve Vanovič vo svojich rozsiahlych listoch – úvahách, ale kratších a celkom krátkych korešpondenčných lístkoch napísaných na spôsob brilantnej Vanovičovej eseje pýta: prečo, prečo to mohlo byť a je to tak?

A jeho odpoveď je silná a podmanivá predovšetkým preto, lebo Vanovič – hovoriac o sebe, hovorí o mnohých spomedzi nás. Jeho výpoveď rezonuje s pocitmi a postojmi ľudí, ktorí tvoria kultúru, ktorí o ňu zápasia, hľadajú v nej mravnú silu, ktorí sú presvedčení, že kultúra musí mať charakter. Hoci je Vanovičova výpoveď zanovito personalistická, predsa nie je čisto personálnou, osobnou, ale je výpoveďou generačnej povahy a platnosti. To sa týka, povedané slovami spisovateľa, nielen súčasnej kultúry, založenej na biznise a bezmocnosti kultúrneho tvorcu v nej, nielen byrokracie úradov, nekultúrnosti ministerstiev, vydavateľstiev a vydavateľov, ktorí naháňajú úspechy, senzácie, zárobok; či bezmocnosti pred modlou erosu, braku a peňazí, poklesnutého masového vkusu, rozpačitého pôsobenia cirkví, ale i vykradnutého a hospodársky zmrzačeného Slovenska, obzvlášť nastolenia vlády človečieho egoizmu: kľakania pred leskom zlatého teľaťa, ktoré sa stalo najvýznamnejším náboženstvom novodobého Slovenska.

Ako zastaviť toto nemilosrdné a cynické náboženstvo – ako zlúčiť slobodu s chlebom? – pýta sa Vanovič s F. X. Šaldom. Ako odmietnuť tézu, ktorá sa šíri ako španielska chrípka a ubíja, zahlcuje mravy a charakter súčasníka: „Kto ti dal chlieb, nasýtil ťa a naplnil vrecká, dopomohol k blahobytu, kto premenil biblické kamene na chleby – toho musíš rešpektovať, si od neho závislý, ovláda tvoju vôľu a svedomie“ – to sú, súhlasíme s Vanovičom, z dnešného hľadiska peniaze, banky, syndikáty, dividendy, zmenky (pridávame k nim pažravé finančné skupiny a nenásytnú – nevídanú korupciu i bezohľadný a neľudský cynizmus) – „to sú božstvá, pri ktorých musíš robiť kompromisy, musíš sa im klaňať; aj keď vieš, že sa klaniaš len zlatému teľaťu?“

Je táto cesta konformnosti a poníženého sluhovstva dobrá pre Slovensko? – Naliehavým, burcujúcim slovom, a to ľuďom na slovo súcim, tak ako dávni naši veľkí, prihovára sa Vanovič v Listoch zo starého dvora. Slovo štylizuje dobre známym – žeravým perom vanovičovským. A hoci chvíľami v listoch, ako píše, zatúži po absolútnom tichu, samote– miestami v nich, sklamaný, odmieta brať na vedomie a ignoruje ľudí, predsa píše listy, ktoré s najväčšou naliehavosťou adresuje slovenskej kultúre i človečenskej civilizácii: ľuďom – mne, tebe, všetkým nám. Napriek stratenej nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry predsa v nich horí túžba, ktorá predsa len podnecuje víziu, ktorú s vďakou prijímame: Áno, „...možnože z únavy a nudy a z toho nasýtenia a presýtenia, zo všetkého toho neporiadku, z tých nejasností, chaosu a celého babylonu predsa len raz vzíde precitnutie, a ozvú sa nové potreby a túžby.“ Súhlasíme i s podmienkou Vanovičovej vízie: aby takáto nádej mohla byť mládnikom, aby z dávnych koreňov „vyrašila“ k slnečným lúčom, musia sa zrodiť a ujať národa osobnosti, ktoré budú kráčať neochvejne za pravdou: za intelektom a svedomím tvrdo dolovanou pravdou, ktorá u dvier u nás naďalej – so zahanbením s Vanovičom potvrdzujeme – žobre.

Listy zo starého dvora hovoria, prízvukujú, apelujú: „Staré padlo a nové sa ešte nenarodilo.“ – Kto máš uši, počúvaj! Kto máš srdce a svedomie, konaj: Ide o stav ducha, morálky a kultúry na Slovensku.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur
  2. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  3. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  4. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  5. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  6. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  8. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  9. Nákupná cena dlhopisov bude čoskoro najnižšia v roku
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  1. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur
  2. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  3. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  4. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  5. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  6. V bratislavskom Poluse vystrájali čerti :-)
  7. Pred Auparkom vystúpi Veronika Rabada, chýbať nebude ani Mikuláš
  8. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  9. ZSSK: Bratislavu a Zürich spojí priamy rýchlovlak
  10. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  1. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 24 889
  2. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 19 860
  3. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 14 694
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 13 364
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 10 109
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 9 699
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 179
  8. Nový Supermarket Fresh Plus v centre je nabitý novinkami 4 470
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 440
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 4 174

Hlavné správy z MY Turiec

Rýchlejšie medzi Bratislavou a Košicami, ale aj v Turci

Od 9. decembra vstúpil  do platnosti Cestovný poriadok 2018/19. Potešili aj cestujúcich v Turci. Vlakov je viac a premávajú v hustejších intervaloch.

MY Turčianske noviny aj s koledami na CD

Slovensko bude spievať koledy aj na martinskom Divadelnom námestí - 12. decembra o 18. h. Spevník a CD sú vložené v aktuálnom vydaní novín.

Osveta si v Turci pripomenula 65 rokov

V druhej polovici dvadsiateho storočia, v roku 1953 vzniká osveta v Turci. Od tohto okamihu ubehlo 65 rokov. Turčianske kultúrne stredisko si ho pripomenulo slávnostným galaprogramom.

Do svojej školy pozvali Rómov

Učiteľ náboženstva Tomáš Gulán organizuje už tretí rok so svojimi študentami rôzne podujatia v komunitnom centre na Bambuskách.

Advent v Martine s Milanom Rúfusom

Pierko zo stratených krídiel je podujatie, ktorým Slovenská národná knižnica 18. decembra 2018 ukončí adventné obdobie a zároveň aj sériu svojich tohtoročných podujatí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Auto vošlo priamo pod prichádzajúci vlak

Rušňovodič nestihol pre krátku vzdialenosť zrážke zabrániť. Vlak tlačil auto desiatky metrov. Vo vnútri sedeli dve ženy.

Viete, že chodec nemá prednosť na priechode pre chodcov?

Ak do človeka narazí auto idúce rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu, je to ako keby spadol zo štvrtého poschodia.

Miroslava, ktorý si mal objednať vraždu pred penziónom, našli dnes mŕtveho

Muža v lete odsúdili na 25-ročné väzenie. Odvolal sa, na rozsudok čakal na slobode.

Menovaní už boli aj viceprimátori Martina

Martin bude mať aj najbližšie štyri roky opäť dvoch viceprimátorov.

Vybrali SME

Už ste čítali?