Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Bolo treba napísať esej o stave morálky na Slovensku

Július Vanovič ako spisovateľ, vedec a literárny kritik už dlhšie túžil napísať takúto esej – správu o stave ducha, morálky a kultúry na Slovensku. Kto ho pozná a komunikoval s ním, dobre vie, že nárys takejto eseje sa v jeho víziách rodil už dlhšie.

MARTIN. Sformoval sa napokon do podoby „listov zo starého dvora“ – rozumejme: listov zo starého vanovičovského dvora v jeho rodných turčianskych Dražkovciach. V listoch, v žánri, ktorý podľa Vanoviča býva veľmi liberálny a všetkým novým úmyslom otvorený, spisovateľ sa chce „v dôvere prihovoriť k čitateľovi“, ktorého síce „nepozná“, no predsa predpokladá jeho „dobrú vôľu“ pohovoriť si, vymeniť náhľady na všetko, čo v našich životoch, v našej krajine, vo svete – medzi nebom a zemou – ťaživo „visí“, úmorne tlačí na človeka, na jeho srdce, rozum i dušu. Píše pobádaný presvedčením, že naše veci spoločné, rozumejme slovenské, ale i svetové – tie ťaživé, preto aj „boľavé a neriešené“ – môžu sa v konečnom dôsledku premeniť na „ešte horší náš osud“. Jedným slovom: spisovateľ chce nástojčivo upozorniť svojich rodných, aby sa zamysleli nad tým, prečo môže byť pre budúcnosť Slovenska i sveta hrozivou morálna kríza, v ktorej sme sa ako národ, ale aj ako civilizácia ocitli.

Skryť Vypnúť reklamu

K varovaniu ho vedie jeho osobná skúsenosť, ktorú nadobudol v ostatných takmer ôsmich desaťročiach svojho života. Niekoľkokrát sa v tomto období zmenil a aj na ňom osobne „vŕšil“ politický režim. V kynožiacich vlnách nacizmu a komunizmu pred jeho, ale i našimi očami zmizol slovenský, premenlivými stáročiami rešpektovaný duchovný svet. Likvidovaná bola vekmi ťažko budovaná morálka. Mnohými životmi a ťažkým utrpením vykupovaná kultúra bola sprznená. Preto málokto s takým nadšením ako práve Július Vanovič vítal prelomový rok 1989-ty v nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry, ale i slobodného statusu slovenského demokratizmu a čistoty verejného života. Ale kto číta jeho Listy zo starého dvora, pochopí, že všetko sa odohralo inak. Zistí, že Vanovič je voči uplynulým desaťročiam politickej slobody mimoriadne kritický. Dozvie sa, prečo sa z Vanovičovej duše postupne vytratila nádej na mravnú obnovu a prečo jeho srdce krváca z rán, ktoré – nielen jemu, ale mnohým – uštedrila nová porevolučná „demokratická totalita“: rozumejme postkomunistické totalitné myslenie a konanie, ktoré hrozí dnešnému i budúcemu Slovensku tými istými spôsobmi, ako v časoch Vanovičovej mladosti či zrelosti. V komunizme ho zo škôl alebo zo zamestnania vyhodili, vyhnali alebo prepustili sedemkrát – a ôsmy raz po roku 1989: pred týmto rokom bol na príčine jeho neproletársky pôvod a spor s totalitou, po roku 2000 to boli – paradoxne a nezrozumiteľne – jeho intelektuálne schopnosti vytvoriť pozoruhodné dielo, ktoré zreteľne prečnieva ponad horizonty slovenskej literatúry a kultúry.

Skryť Vypnúť reklamu

O vyháňanie Vanoviča, ako aj mnohých ďalších „Vanovičov“ zo slovenského kultúrneho života – o jeho (o ich) takrečeno celoživotné „prepustenectvo“ – sa zaslúžili Slováci, „naši“ ľudia, príslušníci, ako sa v našich mladých časoch hovorievalo, holubičieho národa. Právom sa práve Vanovič vo svojich rozsiahlych listoch – úvahách, ale kratších a celkom krátkych korešpondenčných lístkoch napísaných na spôsob brilantnej Vanovičovej eseje pýta: prečo, prečo to mohlo byť a je to tak?

A jeho odpoveď je silná a podmanivá predovšetkým preto, lebo Vanovič – hovoriac o sebe, hovorí o mnohých spomedzi nás. Jeho výpoveď rezonuje s pocitmi a postojmi ľudí, ktorí tvoria kultúru, ktorí o ňu zápasia, hľadajú v nej mravnú silu, ktorí sú presvedčení, že kultúra musí mať charakter. Hoci je Vanovičova výpoveď zanovito personalistická, predsa nie je čisto personálnou, osobnou, ale je výpoveďou generačnej povahy a platnosti. To sa týka, povedané slovami spisovateľa, nielen súčasnej kultúry, založenej na biznise a bezmocnosti kultúrneho tvorcu v nej, nielen byrokracie úradov, nekultúrnosti ministerstiev, vydavateľstiev a vydavateľov, ktorí naháňajú úspechy, senzácie, zárobok; či bezmocnosti pred modlou erosu, braku a peňazí, poklesnutého masového vkusu, rozpačitého pôsobenia cirkví, ale i vykradnutého a hospodársky zmrzačeného Slovenska, obzvlášť nastolenia vlády človečieho egoizmu: kľakania pred leskom zlatého teľaťa, ktoré sa stalo najvýznamnejším náboženstvom novodobého Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako zastaviť toto nemilosrdné a cynické náboženstvo – ako zlúčiť slobodu s chlebom? – pýta sa Vanovič s F. X. Šaldom. Ako odmietnuť tézu, ktorá sa šíri ako španielska chrípka a ubíja, zahlcuje mravy a charakter súčasníka: „Kto ti dal chlieb, nasýtil ťa a naplnil vrecká, dopomohol k blahobytu, kto premenil biblické kamene na chleby – toho musíš rešpektovať, si od neho závislý, ovláda tvoju vôľu a svedomie“ – to sú, súhlasíme s Vanovičom, z dnešného hľadiska peniaze, banky, syndikáty, dividendy, zmenky (pridávame k nim pažravé finančné skupiny a nenásytnú – nevídanú korupciu i bezohľadný a neľudský cynizmus) – „to sú božstvá, pri ktorých musíš robiť kompromisy, musíš sa im klaňať; aj keď vieš, že sa klaniaš len zlatému teľaťu?“

Je táto cesta konformnosti a poníženého sluhovstva dobrá pre Slovensko? – Naliehavým, burcujúcim slovom, a to ľuďom na slovo súcim, tak ako dávni naši veľkí, prihovára sa Vanovič v Listoch zo starého dvora. Slovo štylizuje dobre známym – žeravým perom vanovičovským. A hoci chvíľami v listoch, ako píše, zatúži po absolútnom tichu, samote– miestami v nich, sklamaný, odmieta brať na vedomie a ignoruje ľudí, predsa píše listy, ktoré s najväčšou naliehavosťou adresuje slovenskej kultúre i človečenskej civilizácii: ľuďom – mne, tebe, všetkým nám. Napriek stratenej nádeji na obnovu ducha, morálky a kultúry predsa v nich horí túžba, ktorá predsa len podnecuje víziu, ktorú s vďakou prijímame: Áno, „...možnože z únavy a nudy a z toho nasýtenia a presýtenia, zo všetkého toho neporiadku, z tých nejasností, chaosu a celého babylonu predsa len raz vzíde precitnutie, a ozvú sa nové potreby a túžby.“ Súhlasíme i s podmienkou Vanovičovej vízie: aby takáto nádej mohla byť mládnikom, aby z dávnych koreňov „vyrašila“ k slnečným lúčom, musia sa zrodiť a ujať národa osobnosti, ktoré budú kráčať neochvejne za pravdou: za intelektom a svedomím tvrdo dolovanou pravdou, ktorá u dvier u nás naďalej – so zahanbením s Vanovičom potvrdzujeme – žobre.

Listy zo starého dvora hovoria, prízvukujú, apelujú: „Staré padlo a nové sa ešte nenarodilo.“ – Kto máš uši, počúvaj! Kto máš srdce a svedomie, konaj: Ide o stav ducha, morálky a kultúry na Slovensku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 843
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 605
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 670
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 107
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 858
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 614
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 988
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 816
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 256
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 185
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Jožo Brňák sa na nikoho nedokázal hnevať

Futbalista s dobrým ťahom na bránu, ktorý hral za Martin i Vrútky, už nie je medzi nami.

Jozef Brňák.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Pacientov s ochorením na Covid 19 v nemocnici pribúda, rozširujú sa aj červené zóny

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) bolo v pondelok hospitalizovaných 72 pacientov s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19.

Pavilón č. 5 v UN Martin je už celý v červenej zóne.

Vrútky už určili miesta, kde sa bude testovať

Jedným z odberových miest bude aj kino 1. máj, využijú sa aj telocvične škôl.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?