Presne pred sto rokmi - v roku 1913 ako prvá Slovenka, Slovianka, Turčianka promovala za doktorku filozofie na slávnej francúzskej univerzite v Paríži Sorbone – Helena Anna Turcerová – Devečková (18. 2. 1886 Slovany - 4. 11. 1964 Bratislava).
SLOVANY.Literárna historička, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, ale aj svetobežníčka a inšpektorka cudzích jazykov PhDr. Helena Anna Turcerová – Devečková, Dr. és lettres píísala seriózne seminárne práce, medzi inými aj o význame Matice Slovenskej. Jej dizertačná záverečná práca bola o Ľudovítovi Štúrovi a o myšlienke slovenskej nezávislosti pod názvom: Louis Stúr et l' idée de l' indépendance Slovaque (1815 - 1856). Práca bola pozitívne hodnotená, a tak sa jej obhájením stala uznávanou autoritou na štúrovsku problematiku. Ešte v tom istom roku vyšla dizertácia vo francúzštine a mala veľký ohlas v Národných novinách ale aj v iných printoch. Jej slovenský preklad ako rozmnoženinu vydala Slovenská akadémia vied v Bratislave až v roku 1956.
Helena Anna Turcerová – Devečková napísala aj Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov, Z intímneho života Štúrovho, Do venca spomienok, Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akadémií, Memoárový príspevok o J. Gregorovi-Tajovskom. Ovládala niekoľko jazykov: francúzsky, nemecký, grécky, poľský, ruský. Bola priekopníčkou slovenského prekladateľstva, jej preklady predstavujú 12 000 tlačených strán a najobjemnejšia kniha, ktorú prekladala, mala 1853 strán.
Celkom preložila 22 kníh, čím dala budúcim generáciám mnoho diel velikánov svetovej literatúry. Preložila aj dielo E. Denisa Otázka Rakúska. Slováci, Dumasovych Troch mušketierov 1-2-3., Balzacovho Otca Goriota, Stendhalov Kartuziánsky kláštor v Parme., Ostrovského Sviatočný sen. Grossmana a jeho Moc zeme, Kreszewskeho Starú báj, ale aj Ruské bájky pre malé deti, Deti v ruských novelách, Rollandov 4-zväzkový román Ján Krištof a mnohé iné diela.
Mali by sme byť hrdí na to, že z obce Slovany – z Turca - pochádzala takáto vzdelaná žena, ktorá sa nezameniteľným spôsobom zapísala do kroniky národných dejov.
Autor: M. Straka
