Concertino – s týmto projektom predstúpite aj pred turčianske publikum. Bude koncert o vážnej hudbe?
- Na koncert v Martine sa veľmi teším, projekt Concertino je skutočne pestrý, zahŕňa krásnu gitarovú muziku a predstavuje gitarových autorov, ktorých mnohí poslucháči možno ani nepoznajú, pokiaľ na gitarové koncerty nechodia. Ja mám samozrejme rada aj pesničky a myslím si, že publikum ich odo mňa aj bude očakávať. Takže zaspievam mnoho piesní, ktoré moji fanúšikovia poznajú, ale zároveň dúfam, že ich prekvapím aj novými pesničkami, ktoré nie sú tak známe. Budú to keltské balady, ľudové piesne a aj čosi z rocku. Spolu so mnou prídu aj zaujímaví hostia. Bude napríklad Jindřich Koníř a jeho klávesy, osemčlenné sláčikové teleso Brno Strings a ešte jeden hosť. Jeho meno zatiaľ neprezradím ...
Pojem „vážna hudba“ môže byť vnímaný ako „neveselý žáner“ – vy sa ho snažíte svojím vlastným poňatím oživiť...
- Áno, presne tak. A okrem toho, ako som už povedala, chcem predstaviť gitaru nielen ako sprievodný nástroj, ale aj ako nástroj sólový.
Ste známa tým, že interpretujete klasické skladby po svojom. Aké to je? Ťažké? Jednoduché?
- Skôr jednoduché. Hrať takúto hudbu muziku ma baví a prostredníctvom mojich aranžmánov približujem tento svoj pocit aj ostatným.
O vašom poňatí hudby či speve sa hovorí, že je nadžánrové… Cítite to tak?
- Áno, správne ste to vystihli. A je to tiež môj zámer, byť takým spojovacím článkom medzi žánrami.
Concertino nie je váš nový projekt, ktorý ale vychádza z klasického albumu vydaného ešte v roku 1989. Určite ste už vystopovali reakcie publika. Aké sú?
- Concertino je názov už tretieho môjho albumu venovaného klasickej gitare. Podľa týchto albumov som nazvala aj koncertný program a reakcie mojich fanúšikov sú veľmi priaznivé už len pre to, že som aj klasický interpret a diváci si na to už buď dávno zvykli, alebo si na to tí noví, pribúdajúci, zvykajú. Myslím si, že v tom spočíva aj moja originalita - širokému publiku, ktoré ma pozná len z pesničiek, môžem ponúknuť aj kúsok seba ako inštrumentalistky. Môžem povedať, že niektorí z publika už na prelome deväťdesiatych rokov reagovali na ukážky z klasickej muziky pri pesničkových koncertoch tak nadšene, že práve pod ich vplyvom som sa rozhodla natočiť svoje prvé Concertino. A potom pribudli ďalšie dva albumy.
Ako sa vaše publikum za tie roky zmenilo? Majú dnes poslucháči ku klasike bližšie?
- Bohužiaľ, nemajú – aspoň väčšina. Ale to ma neodrádza od môjho zámeru týmto spôsobom koncertovať, a teda potešiť seba aj moje publikum piesňami aj klasikou.
Väčšina fanúšikov predsalen viac holduje vašim romantickým piesňam. Čím to je, že si ich ľudia tak obľúbili? Mnohí ich poznajú naspamäť…
- Ako autorka sa veľmi teším, že sa tieto piesne stále páčia a myslím, že k tomu prispievajú tiež texty , ktorých autorom je Zdeňek Rytíř. Jeho texty majú emočný obsah, rozprávajú príbehy, ktoré sú nadčasové, pravdivé a majú pointu. Rada ich interpretujem a čím ďalej tým viac im aj ja sama rozumiem...
Ktorá z hudobných polôh je vám bližšia - klasická alebo pesničkárska? A prečo?
- Ako som už spomínala, obe polohy sú mi blízke. V jednej sa realizujem ako interpret rešpektujúci zámery autora a v druhej sa realizujem slobodne ako autor.
Väčšina ľudí počúva piesne pre dobrú náladu, aby mali dobrý pocit, aby sa v duchu usmievali... Aká hudba takto pôsobí na vás?
- Mám rada akúkoľvek hudbu, ktorá u mňa tento úsmevný, pozitívny pocit vyvoláva.
Autor: M. Nagajdová
