NECPALY: Vladimír Hanzlík bol 50 rokov obvodným zverolekárom v Necpaloch a okolí, pričom býval väčšinou v Martine. S manželkou sme kúpili túto starú chalupu od pána, ktorý tu mal krčmu aj obchod. Bola v dezolátnom stave a celú budovu sme renovovali. Boli sme šťastní, keďže toto bol akoby rodinný majetok, pretože starý otec mojej manželky Štefan Reindl tu bol notárom v rokoch 1901 až 1908. Bol to veľmi múdry a šikovný človek, známy aj ako autor prvého knižne publikovaného spevníka vianočných piesní, povedal zakladateľ obecného múzea.
Niektoré vystavené predmety získal od ľudí po zriadení múzea, ale väčšinu, keď chodil po dedinách ako zverolekár. Čo ľudia vyhodili alebo nechceli mať doma, tak som doniesol domov. A robilo mi niekedy problém čo s tým, pretože sme bývali v panelovom dome. Tu akoby mi pánboh osvietil cestu, že som všetko mohol využiť. Knihy, staré krásne svietidlá či nábytok. Ale mám aj veľa kníh. Väčšinou v maďarčine, nemčine a latinčine. Najstarším exponátom je kniha o hospodárení s cirkevnými majetkami písaná v latinčine z 18. storočia, konštatoval Hanzlík.
Zdôraznil, že pri práci v múzeu človek nemôže pozerať na zisk alebo slávu. Mňa to úžasne baví a som veľmi šťastný, keď to môžem robiť. S každou maličkosťou, ktorú sem donesiem a ktorú trošku poopravujem, som v duši veľmi spokojný. A keď mi to niekto pochváli, tak mi to aj dobre urobí, dodal necpalský milovník histórie.
Upozornil však na nízke historické povedomie mnohých návštevníkov múzea, ktorí často nevedia, že súčasťou Rakúsko-Uhorska bolo aj Slovensko. Rakúsko-uhorská monarchia bola svetová veľmoc a naši múdri ľudia sa dostali do parlamentu v Budapešti, vo Viedni. Prídu ľudia, ktorí nepoznajú cisára Františka Jozefa a pýtajú sa, či je to Masaryk alebo Beneš. Som z toho nešťastný. Myslím si, že tieto veci sa zanedbávali v rodinách. A to je veľká škoda. Pretože starí rodičia boli história. Oni boli múdri, mali zdravý sedliacky rozum. A od tých by sme sa veľa dozvedeli, uzatvoril Hanzlík.
