MARTIN. Millenium postavili v rámci druhej etapy rekonštrukcie pešej zóny. Patrí k symbolom metropoly Turca, no s jej prevádzkou, ktorá ročne, ako sa pred časom vyjadril primátor mesta Andrej Hrnčiar, vytvára stratu okolo 30- až 33-tisíc eur, bolo v posledných rokoch spojených viacero podozrení, že nebola postavená podľa pôvodných projektov a nikdy sa komplexne neprevádzkovala so všetkými možnosťami (svetelné, zvukové či iné efekty), aké ponúkal úvodný projekt.
Poslanci chceli analýzu. Dostali ju
V januári sa preto poslanci mestského zastupiteľstva uzniesli, že nechajú spracovať kompletný materiál, ktorý zmapuje projektovú a predprojektovú prípravu stavby, jej realizáciu, prípadné zmeny oproti projektu, kolaudáciu a okolnosti odstránenia kolaudačných nedostatkov.
Chceli aj právnu analýzu úspechu mesta v prípadnom súdnom spore, ak by materiál ukázal, že za dnešný stav budovy možno vyvodiť zodpovednosť.
Správa mala s konečnou platnosťou vysloviť verdikt nad tým, kto môže za to, že do budovy zateká a že je ťažko prevádzkovateľná, keďže v lete je v nej nadmieru horúco a v zime zase poriadna zima. V apríli spomínaný materiál dostali na pracovný stôl.
Rokovanie o nej bolo rýchle, takmer bez diskusie. Uviedlo ju stanovisko ekonomickej komisie, ktorá materiál schválila s pripomienkou, že je potrebné na odstránenie priesakov v objekte, ktorá ničí vnútorné zariadenie najmä podzemnej časti objektu, kde je verejné WC, pripraviť opravu a vyčleniť finančné prostriedky a v ďalších rokoch sa venovať riešeniu problému nadzemnej časti Millenia.
V drobnom to znamená, že mesto sa pravdepodobne ujíma zodpovednosti za stav budovy a bude musieť hľadať financie na jej plné prevádzkovanie, alebo znášať stratu, ktorá sa tam tvorí.
Prvé nedostatky sa datujú už v roku 2004
Takto jasne ale správa neznie. Je to len predpoklad, vyplývajúci z faktov v nej uvedených. (Je zverejnená na webovej stránke mesta v časti: zastupiteľstvo, apríl 2013.)
Poslanci ju len vzali na vedomie a nevenovali sa jej osudu podrobnejšie. A to aj napriek tomu, že prvé nedostatky so zatekaním spodnej vody sa ako skrytá vada objavili v roku 2004. Mesto na to upozornilo v zmysle nových reklamovaných závad opakovane. Zároveň nevyplatilo zhotoviteľovi diela Stamartu Martin kolaudačnú zádržku vo výške takmer 3,8 milióna korún. Dodávateľ vtedy reagoval... „vzhľadom na nie dobré vzťahy s vtedajším vedením mesta len ústne, ale písomne nepotvrdil ich odstránenie a k samotnej realizácii sanácie poškodenej hydroizolácie nedošlo,“ uvádza sa v komplexnom materiáli, ktorý poslanci dostali.
Preto mesto reagovalo v roku 2005 podaním žalobného návrhu na Okresný súd v Martine a žiadalo zaplatenie zmluvnej pokuty. Tá sa vzťahovala aj na nedokončený objekt radničnej fontány a smerovník. „Tento súdny spor bol zastavený zo strany mesta Martin v roku 2007 vzatím späť žalobného návrhu. Argumentovalo sa pritom uzatvorením dohody o urovnaní medzi mestom Martin a Stamartom Martin.
Zatekanie chceli opraviť už v roku 2011
V apríli 2011 sa v objekte Millenia stretli zástupcovia mesta a firmy Skanska, do ktorej bol Stamart začlenený, a ktorá prebrala v plnom rozsahu záväzky za spoločnosť Stamart. Cieľom stretnutia bolo dohodnúť spôsob a postup sanovania zatekania vody v priestoroch verejného WC .
Dohodlo sa pritom, že Skanska v lete toho istého roku zabezpečí opravu, no jej zástupcovia žiadali, aby mesto prostredníctvom svojej akciovky Turiec, ktorá objekt Millenia prevádzkuje, odstavila prevádzku WC na dva-tri týždne. Odstávka sa dodnes nekonala a teraz už Skanska podľa spomínanej správy odmieta prebrať zodpovednosť za skryté vady.
„Odstávka nebola preto, že na prevádzku verejných WC je viazaných svojím podnikaním minimálne desať okolitých prevádzok, ktorých existenciu hygienici podmienili práve zabezpečenosťou hygieny vo verejných sociálnych priestoroch,“ uvádza v stanovisku mesta k tomuto problému hovorca Jozef Petráš.
Doplnil zároveň, že v akciovke Turiec, ktorá objekt Millenia spravuje, sa snažili nájsť náhradné riešenie pre uvoľnenie priestorov, no kým sa tak stalo padlo v zastupiteľstve mesta rozhodnutie, že objekt Millenia sa pokúsi predať.
Skanska už nenesie zodpovednosť
Firma Skanska chcela postupovať podľa dohody. „Zo spomínaného rokovania vyplynul záväzok pre mesto objednať si u nás práce súvisiace so sanáciou, lebo záručná doba uplynula už 15. mája 2007 a uvoľniť priestor WC,“ pripomína riaditeľ martinského závodu Skanska SK Martin Müller a pokračuje, že v zmysle zmluvy o dielo, ktorú uzatvorilo Mesto Martin a Stamart Martin (dnes Skanska), spoločnosť u nenesie zodpovednosť za vady na deliacom objekte, ktoré sa prejavili po spomínanom dátume, kedy uplynula päťročná záručná doba na objekt.
„Zo strany Skanska boli riadne a včas uplatnené vady zo strany mesta odstránené v plnom rozsahu a podľa nám dostupných informácií sa zatekanie v roku 2007 ani neprejavovalo,“ doplnil M. Müller, pričom nevylučuje, ak bude zo strany mesta spoločnosť oslovená, je pripravená vypracovať cenovú ponuku a sanačné práce urobiť, no predpokladá, že náklady na tieto práce budú dnes vyššie ako v roku 2011.
„Útvar hlavného inžiniera mesta pripravuje materiál, ktorý vyčísli cenu opravy,“ informuje J. Petráš. Veľmi hrubé odhady zatiaľ hovoria o sume 20 tisíc eur.
O tom, či bude vyššia rozhodne zistenie, ako sa povrchová voda zo žľabu obvodu objektu dostáva do jeho podzemnej časti a technické riešenie opravy. Každopádne, oprava by sa mala uskutočniť v tomto roku. Rozsah poškodenia zatiaľ nie je taký zásadný, aby situácia musela vyústiť to uzavretia prevádzky verejného WC.
Mesto má nájomcu, ale nie riešenie
V priebehu prevádzky Millenia sa ukázali aj problémy s tepelnou izoláciou objektu, čo spôsobuje jeho nadmerné prehrievanie, na ktoré nestačí technicky a morálne opotrebovaná klimatizácia. Výsledok – prevádzka budovy je energeticky náročná a drahá. Preto sa do nej ťažko hľadá nájomník a nechcel ho nikto ani kúpiť.
Tento pokus má už mesto za sebou – bez úspechu. Podozrenia z použitia nevhodného skleneného opláštenia vyvrátil posudok certifikovanej organizácie MobiLab Bratislava, ktorá vlani v septembri až novembri vykonala merania prestup tepla cez sklá obvodového plášťa.
Poslankyňa Katarína Adamicová na rokovaní aprílového mestského zastupiteľstva ocenila, že radnica pripravila komplexný materiál o minulosti a stave budovy Millenia, ktorý má byť podľa nej bodkou za úvahami, či objekt nezbúrať. Bodka ale provokuje ďalšiu otázku: Poradí si mesto s prevádzkou budovy? Bude mať peniaze na jeho opravu? A kedy?
Aká bude teda budúcnosť objektu? „Zatiaľ má mesto nájomcu, ktorý má prenajaté prízemie a prvé poschodie. Druhé zostáva nevyužité,“ komentuje J. Petráš.
Teraz je na rade hľadanie kompromisu s autorom objektu, či pristúpi na technické zmeny Millenia, ktoré by pomohli upraviť teplotu v jeho interiéri.
„Fólie a žalúzie odmietol, lebo by to narušilo jeden zo základných atribútov budovy, a síce jej priehľadnosť,“ pripomína hovorca a uznáva, že doposiaľ sa nepodarilo nájsť efektívne a pre mesto aj finančne realizovateľné riešenie, ako zabezpečiť plnú funkčnosť objektu.
Pešia zóna
Základným podkladovým materiálom pre vypracovanie projektovej dokumentácie výstavby pešej zóny bol Územný plán – historické centrum – pešia zóna, ktorý vypracovali architekti Peter Dunajovec a Dušan Maňák.
Už v tomto dokumente bol do celkového riešenia pešej zóny zakomponovaný deliaci objekt v priestore medzi Divadelným a Radničným námestím.
Celkovú podobu dostal v dokumentácii pre územné rozhodnutie, ktorá bola vypracovaná v júli 1997. Mal plniť funkciu hmotovej protiváhy historickej budovy Tatrabanky. Vyprojektovaný bol ako trojpodlažná podpivničená budova s celopresklenou fasádou na oceľovom skelete.
Objekt s priehľadnosťou zo všetkých strán mal umožňovať pohľad na pešiu zónu v celom jej rozsahu. Po búrlivých debatách v pléne MsZ bola výstavba druhej etapy pešej zóny v roku 2001 schválená. V júni toho istého roku mesto uzavrelo s dodávateľom Stamart Martin zmluvu o dielo.
Po ukončení stavebných prác ani počas ich priebehu neboli zistené porušenia technologických postupov realizácie stavby.
Odovzdanie ukončeného diela sa viackrát odkladalo. Stavba sa odovzdávala po častiach, protokol o odovzdaní a prevzatí deliaceho objektu má dátum – 15. 5. 2002.
Neuvádzajú sa v ňom žiadne zistené závady na hydroizolácii, ani na technických prevádzkových systémoch objektu.
Okresný úrad v Martine vydal 5. 12. 2002 na objekt Millenia kolaudačné rozhodnutie, ktorým povoľuje jeho užívanie. Stalo sa tak po 180 dňoch skúšobnej prevádzky. 1. júla 2003 sa objekt podpísaním dohody dostal do majetku mesta.
ZDROJ: Kopmplexný materiál k budove Millenia, MsZ, 29. 4. 2013
Autor: V.Legerská
