VALČA. Prvá májová sobota patrila nadšencom ľudovej hudby. Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) spolu s Turčianskym kultúrnym strediskom (TKS) pripravil podujatie, ktoré pod názvom Echo heligónky spojilo muzikantov z viacerých regiónov. Podujatie tohto typu sa vo Valči konalo po prvý raz, a to z iniciatívy členov MO MS, ktorá po takmer dvadsiatich rokoch stagnácie predvlani obnovila svoju činnosť.
„Pred dvomi rokmi sme sa pri stavaní mája dohodli, že sa budeme stretávať a spoločne spievať,“ opisuje vznik súboru Valčan predseda MO MS Ján Lučan. Spevokol odvtedy vystupuje pri rozličných príležitostiach a svojim vystúpením zahájil aj spoločné stretnutie heligonkárov. Dôležitú úlohu pri zrode myšlienky vzniku podujatia zohral heligonkár a rodák z Valče Jozef Rybár, ktorý sa pred časom odsťahoval do Dežeríc, kde usporadúva harmonikárske slávnosti. Oslavy s názvom Dežerická cifrovačka, na ktorých sa súbor Valčan zúčastnil, oslovili predsedu Jána Lučana natoľko, že začal uvažovať o podobnom podujatí aj vo svojom regióne. V spolupráci s TKS sa mu to podarilo, a tak sa na základe rozposlaných pozvánok zišli vo Valči heligonkári z Turca, Kysúc, Považia, Hontu či z Trenčína.
V krojoch a s nástrojom v náručí
Podujatie sa konalo v priestoroch Kultúrneho domu vo Valči. Nemohli ste netrafiť, stačilo ísť za hlasom melódie, ktorú heligonkári šírili zo svojich nástrojov ešte skoro pred začiatkom. Program zahájil spevom súbor Valčan a hneď po ňom sa na pódiu striedali jednotliví heligonkári. Každého uviedla a predstavila hlavná kontrolórka obce Eva Koppová, ktorá celé podujatie moderovala. Účinkujúcich ste mohli spoznať nielen podľa heligónky v náručí, ale tiež vďaka typickému oblečeniu. Všetci si na podujatie zvolili ľudový kroj.
O tom, že hudba spája všetkých, svedčilo aj široké vekové rozpätie muzikantov. Hrou a spevom sa predstavili starší a skúsenejší, ale tiež päť a šesťročné deti. Každého sem priviedla láska k ľudovým tradíciám a zvykom.
„Neprejde deň, aby som heligónku nezobral do rúk, či je to na desať minút alebo hodinu. Je to čistá radosť a moja srdcová záležitosť,“ povedal účinkujúci Milan Roob z Martina, ktorý sa hre na tento nástroj venuje už od svojich študentských čias. Zároveň prezradil, že hrá tiež na fujare, píšťalkách, dvojačkách, drumbli či na gajdách. „Heligónka dokáže spájať ľudí, dá sa s ňou urobiť veľká zábava, najmä keď sa k muzikantovi pridajú speváci,“ pokračuje Martinčan.
Heligónka ako dovolená milenka
Lásku k muzike vyjadril tiež Ján Chudoba z Dežeríc, ktorý svojou heligónkou a spevom vítal všetkých pri dverách, hneď po príchode do Valče. „Na heligónke hrám celý život, od svojich šiestich rokov. Vždy, keď na nej hrám, moja manželka sa usmieva a hovorí, že jedine túto milenku mi dovolí,“ hovorí s úsmevom.
Zahanbiť sa nedali ani domáci, napríklad mladý hudobník z Valče Filip Urmín, ktorý na podujatí tohto druhu účinkoval prvýkrát. „Každý správny Slovák by mal udržiavať tradície. Hoci som si mohol dovoliť zaobstarať heligónku iba pred polrokom, vždy som mal vrelý vzťah k folklóru,“ povedal muzikant, ktorý podobnej tematike venoval aj svoju bakalársku prácu. „Písal som o tom, aký vzťah majú študenti ako nádejní učitelia k ľudovým tradíciám. Z prieskumu mi vyšlo, že ľudia majú kladný postoj k folklóru. Myslím si však, že tu niečo chýba,“ uviedol rodák z Valče.
Na podujatí nemohla chýbať ani zostava otec a synovia Chládekovci zo Sučian, ktorých už ľudia z rôznych iných vystúpení poznajú. „Na harmonike hrám veľmi dlho, asi od svojich pätnástich rokov. Nehral som však hneď na heligónke, najprv som si na ňu musel zarobiť. Preto mojou prvou harmonikou bola tá ústna,“ s úsmevom spomína otec Vojtech Chládek. O svojich synoch prezrádza, že v muzike išli po jeho šľapajach. „Čo- to odo mňa odkukali. Hrávali sme aj s mojimi bratmi. Človek si zahrá, zaspieva a zabaví sa. Vždy je lepšie, keď je väčšia partia,“ hovorí skúsený muzikant.
Ponúkali sa aj cédečká
O radosť z ľudovej hudby sa osobitým spôsobom chcel podeliť aj heligonkár Pavol Liska z Dolnej Strehovej, ktorý divákom ponúkal svoje CD. Zaujímavým spôsobom sa k heligónke dostal aj predseda miestnych matičiarov Ján Lučan, ktorému ju ešte ako malému chlapcovi priniesol otec z opustených majetkov po Nemcoch v Čechách. „Skúšal som najprv sám, potom sme si chodievali zahrať aj na lúky, keď sme išli pásť kravy. Neskôr sa nám heligónka pokazila, bola už predsa stará. A keď som dorastal, mal som iné povinnosti, aj na vojnu sa išlo, tak už na heligónku nebol čas,“ spomína si Ján Lučan.
Nultý ročník podujatia bol úspešný, o čom svedčí aj vysoká účasť divákov. Tí si po celý čas spievali spolu s hudobníkmi a odmieňali ich veľkým potleskom. O dobrú náladu núdza skutočne nebola. Je teda viac než isté, že sa podobné stretnutie heligonkárov bude konať aj budúci rok.
