Na svojom mieste ostal aj prednosta mestského úradu Ján Mlynár, ktorého odvolanie pre neadekvátne správanie spočiatku požadovala polovica poslaneckého zboru.
Keď však jeden z poslancov svoj pôvodný ostrý postoj zmiernil, taktika postavená na obštrukcii dostala vážnu trhlinu. Protestovať neúčasťou z dlhodobého hľadiska ale nemohlo aj tak priniesť úspech. Skôr či neskôr by sa táto stratégia obrátila proti tým, ktorí s ňou prišli. Bolo by obrovským problémom niektorým Vrútočanom vysvetliť, že nemajú nový vodovod alebo opravený chodník, lebo poslanci štrajkujú kvôli prednostovi. Nakoniec, s touto kartou sa už vážne hralo, a tým, ktorí ju vytiahli, priniesla obrovskú výhodu. Bol to argument, proti ktorému sa nedalo bojovať. A to z jednoduchého dôvodu, mal veľa do seba.
Nepovšimnutý by však nemal ostať ani postoj dnes už bývalej poslankyne Holkovej, ktorá sa vzdala mandátu preto, lebo podľa jej slov nevie v atmosfére politického nátlaku, vydierania a strachu ďalej pracovať. Poslanci vo svojom stanovisku, ktoré odznelo na rokovaní zastupiteľstva, tvrdia, že bol na nich vyvíjaní nátlak cez tretie osoby. Ak to tak je, resp. bolo, tak to neveští nič dobré. Pre Vrútky ako také, zastupiteľskú demokraciu i pluralizmus. Občan by mal právo vedieť, o čo išlo a tieto vyjadrenia by nemali len tak ostať zapadnuté prachom. Ak to bol tlak typu, ktorý varoval pred paralyzovaním mesta, je to v poriadku, ale ak v tom bolo niečo iné, tak treba zdvihnúť varovný prst.
Rebelujúci poslanci nedotiahli svoj zámer do konca a prednosta mestského úradu, ktorého primátor Mazúr celkom logicky podržal, (menovanie a odvolanie je výlučne v jeho kompetencii a nikoho iného) sa môže cítiť byť vo svojej funkcii silnejší. Urobil by však značnú chybu, ak by sa cítil ako víťaz, ktorý už môže všetko. Lepšou alternatívou by bolo aj túto výhru prijať s pokorou a zamyslieť sa nad tým, prečo táto prestrelka začala. Inak by nabudúce mohla prísť i porážka.
