MARTIN. Do testovania bolo na Slovensku prihlásených vyše 42 200 deviatakov z 1 455 ZŠ. Žiaci písali test z matematiky, slovenského jazyka a literatúry, maďarského jazyka a literatúry, slovenského jazyka a slovenskej literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry. Po prvýkrát boli testovaní deviataci, ktorí sú vzdelávaní už podľa Štátneho vzdelávacieho programu v zmysle obsahovej reformy vzdelávania zavedenej v školskom roku 2008/2009.
Okres Martin v spoločnosti Veľkého Krtíša
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania zverejnil celoslovenské výsledky koncom apríla. V matematike sa dosiahla úspešnosť 60,07 percenta, pričom o niečo boli lepšie dievčatá ako chlapci. Žilinský kraj dosiahol vyššiu úspešnosť, ako je priemer Slovenska – 62,6 percenta, no nepričinili sa o to žiaci z turčianskych okresov. V matematike získali žiaci v okrese Martin 59 percentnú úspešnosť so známkou 2,91, ktorá patrí k najhorším na Slovensku. Nachádza sa v spoločnosti okresov Veľký Krtíš, Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. Okres Turčianske Teplice dopadol lepšie – školy tu v priemere dosiahli 64,3-percentnú úspešnosť.
V slovenskom jazyku a literatúre sa testovaným žiakov v rámci Slovenska darilo lepšie ako v matermatike – výsledok 67,51-percentná úspešnosť. Aj vo vedomostiach z materského jazyka sú na tom lepšie dievčatá ako chlapci. Kraj dosiahol 68,7 percentnú úspešnosť, okres Martin 66,3 percenta. Toto percento ho zaradilo opäť do skupiny najhorších s priemernou známkou 2,87. Okres Turčianske Teplice aj v slovenčine dosiahol o niečo málo lepšie výsledky ako jeho teritoriálne väčší sused – 68,45-percentná úspešnosť.
Turčianski deviataci neboli tými, ktorí pomohli Žilinskému kraji k výbornému miestu v tabuľke 90- a viacpercentnej úspešnosti budúcich stredoškolákov. V spektre Slovenska skončil v tomto rebríčku náš kraj na druhom mieste – 18 percent žiakov v školách na teritóriu kraja dosiahlo v testovaní až takúto vysokú úspešnosť. Teraz nemuseli robiť prijímacie skúšky na stredné školy. Ostatní deviataci áno.
Tabuľky pravdy majú školy už pár týždňov
Začiatkom mája sa školy dozvedeli, ako dopadli. V niektorých sú tabuľky pravdy dôvodom na radosť a zadosťučinenie z dobre vykonanej práce, v iných spôsobili rozčarovanie. V Turci viaceré školy skončili pod slovenským priemerom a ak ide o dlhodobejší stav, mali by zriaďovatelia zbystriť pozornosť. Pre rodičov by mali byť výsledky deviatakov v povinnom testovaní jedným z argumentov, hoci nie výlučným, pri výbere školy pre svoje dieťa. Ako hovorí riaditeľka ZŠ Jána Kollára v Mošovciach Iveta Thomková, len výsledky testovania nemôžu objektívne hodnotiť školu.
„Škola je aj o výchove, nielen o vzdelávaní. Ide len o dva predmety, nie o celý záber osnov a je to výsledok jedného roka. O rok môže byť poradie škôl úplne iné. Deti v jednotlivých ročníkoch sa vôbec nemôžu porovnávať. Niekedy sú šikovnejšie, disciplinovanejšie, v inom školskom roku môžu byť deviataci menej zodpovední,“ doplnila.
Excelovala Evanjelická ZŠ v Martine
Takže, aké sú výsledky turčianskych škôl? V slovenskom jazyku a literatúre testy najlepšie dopadli v Evanjelickej ZŠ v Martine, jej žiaci boli v priemere úspešní na 80 percent, najhorší (55,5 percenta) výsledok v Martinskom okrese zaknihovali žiaci v Beniciach a len necelých 9 percent škôl na Slovensku bolo horších ako v tejto škole. Len o niečo „lepší“ sú žiaci v ZŠ s MŠ na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach – 57,9 percenta.
Výsledok nad sedemdesiat percent v slovenskom jazyku a literatúre dosiahli v okrese Martin ešte v školách v Belej-Duliciach (74,3 percenta), ZŠ a MŠ A. Bernoláka (74,1), ZŠ na Ulici P. Mudroňa v Martine (75,8), ZŠ s MŠ na Dolinského ulici v Martine (73,1) a v ZŠ Turany (71,1). V okrese Turčianske Teplice dosiahli najlepší výsledok žiaci v Mošovciach. V rodnej obci Jána Kollára sa posnažili a otázky z materského jazyka zvládli so 75,6-percentnou úspešnosťou. O niečo slabší, ale tiež s výborným výsledkom skončili deviataci v Hornej Štubni. Ich snaha má výsledok – 73,2 percenta. Pod celoslovenským priemerom skončili v ZŠ s MŠ na Školskej ulici v Turčianskych Tepliciach – 65 percent a aj v Slovenskom Pravne – 60 percent.
V Evanjelickej základnej škole v Martine išlo o prvé Testovanie9. Škola si tento rok pripomína desať rokov svojej existencie a ako hovorí jej riaditeľ Jozef Sopoliga, výsledky testovania v pozitívnom duchu zavŕšili snahu školy o kvalitu vo vzdelávaní. „Testovanie potvrdilo to, čo ukázali už iné merania – napríklad Komparo v piatom a ôsmom ročníku, v ktorých žiaci dosiahli nadpriemerné výsledky,“ argumentuje riaditeľ. „Umiestnili sme sa medzi desiatimi percentami najlepších škôl na Slovensku. A toto potvrdili aj výsledky nedávnej školskej inšpekcie.“
Podľa riaditeľa má na nich vplyv dobrá atmosféra v škole, kvalitní pedagógovia, motivovaní a šikovní žiaci, spolupracujúci a podporujúci rodičia a určite aj nastavenie školského vzdelávacieho programu.
„Od začiatku fungovania školy sa snažíme o inovácie vo vzdelávaní a v prístupe ku žiakom. Mohol by som spomenúť školský program zameraný na rozvoj životných zručností, experimentálne overovanie metódy integrácie anglického jazyka a predmetov, kde je aj priestor pre žiakov pracovať s materinským a cudzím jazykom v rôznych praktických kontextoch, čím žiaci získavajú schopnosť dekódovať rôzne druhy jazykov a čítať s porozumením. Zároveň vedieme našich žiakov k tomu, aby sa učili pomáhať tým, ktorí to potrebujú a aby k tomu využili svoju kreativitu,“ vymenúva aspoň časť dôvodov, ktoré mohli viesť k vedomostným úspechom žiakov J. Sopoliga. „Nič z toho by sa však neudialo bez kvalitných a motivovaných učiteľov,“ podčiarkol.
Matematika zostáva aj naďalej postrachom
Matematika je všeobecne postrachom. Ukázal to nielen celoslovenský priemer, ale aj vedomosti deviatakov v Turci. Suverénne najlepší matematici chodia do Evanjelickej ZŠ v Martine – 82,7-percentná úspešnosť. V okrese Martin sa k nim priblížili deviataci zo ZŠ na Ulici P. Mudroňa v Martine – 73,6 percenta. V turčianskoteplickom okrese excelovali Mošovčania – 80 percent a Hornoštubňania – 73,8 percenta. Suverénne najhorší v matematike sú žiaci zo ZŠ s MŠ na Ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach – 42,8 percenta a deviataci z Kláštora pod Znievom – 46,4 percenta a v turčianskoteplickom okrese v Slovenskom Pravne – 49,3 percenta.
„Vlani sme v testovaní dopadli priemerne. Preto sme v tomto školskom roku vytvorili krúžky, do ktorých sa žiaci mohli dobrovoľne prihlásiť a opakovať látku z matematiky, slovenského jazyka a literatúry,“ komentuje úspech detí z Mošoviec I. Thomková. „No pravda je aj to, že máme šikovné deti, ktoré si vzali argumentáciu pedagógov, že nadobudnuté vedomosti sa im zídu na strednej škole či pri maturite, vážne. Na doučovanie dokonca chodili aj počas prázdnin,“ chváli žiakov.
„Neorientovali sme ich na učenie doma, gro opakovania sme s nimi absolvovali v škole. Náš výsledok – to je súhra žiakov a pedagógov. Nemáme žiadny osobitný recept na dobrý výsledok, iba ak to, že s deťmi treba látku opakovať a opakovať. Učitelia už vedia z minulých rokov, čo asi testovanie požaduje a prispôsobujú tomu stratégiu prípravy žiakov. Nie je to žiadna veda, len svedomitý prístup,“ hovorí riaditeľka.
Testovanie môže byť argumentom racionalizácie
Ak to zhrnieme, až na pár výnimiek je tohtoročné Testovanie 9 pre Turiec žiadna sláva. A hoci sčasti možno zlyhanie deviatakov pripísať na vrub trémy, pravda je spravidla trocha prozaickejšia. Je ňou všeobecne nielen nechuť žiakov venovať sa základným predmetom vo vzdelávaní a ich uspokojenie sa s priemerom, ale v časti prípadov aj neschopnosť pedagógov získať ich pre tieto predmety a naučiť ich to, čo osnovy vyžadujú. Výsledky by mali byť aj signálom pre zriaďovateľov, ktoré školy podporiť v ich rozvoji a ktorých pedagógov lepšie odmeniť. V prostredí, ktoré práve v týchto mesiacoch charakterizuje aj snaha po racionalizácii, môžu byť výsledky testovania jedným zo základných argumentačných materiálov pri zmenách, ktoré školstvo všeobecne ešte len čakajú.
Autor: V.Legerská
