vota za najdôležitejší proces na zemi. Preto by v základnej hodnotovej výbave ľudí nemal chýbať ochranný vzťah k prírode, a teda v naznačenej súvislosti najmä snaha ochraňovať stromovú zeleň.
MARTIN. Prečo taký krkolomný úvod? Ide o jeden z mnohých zdanlivo nie najzložitejších problémov v Martine. Výbor mestskej časti Ľadoveň, Jahodníky, Tomčany, Odtoky od leta minulého roka začal intenzívnejšie navrhovať možnosť úpravy chodníkov okolo cesty Na Bystričku. Konkrétne ide o úsek za rampami od odbočky na Odtoky až po odbočku cesty na kúpalisko. Celý rok je táto úzka a frekventovaná cesta využívaná aj chodcami, ktorí pre zdemolovaný stav chodníkov musia riskovať svoje zdravie chôdzou po vozovke. Členovia VMČ sa už v tom čase jednomyseľne postavili za plán opraviť tieto chodníky. Útvar hlavného architekta mesta Martin navrhol zaujímavú a kreatívnu rekonštrukciu chodníkov so zachovaním dospelých košatých líp. Ale niekde vznikol „kameň úrazu“. Tento projekt sa nepáči viacerým nespokojencom.
Medzi úradom a ochranársky cítiacimi poslancami vznikol bohatý dialóg, ktorý sa „zasekol“ na probléme, či lipy vyťať a robiť chodníky, alebo sa pokúsiť zachrániť naše zelené pľúca a na vyriešenie tohto problému použiť nie pílu, ale kreativitu.
Na návrh poslanca Jozefa Bernáta boli stromy hodnotené dendrologičkou. Podľa jej prvého vyjadrenia bolo potrebné vypíliť iba niektoré choré stromy, jej druhý posudok už obsahoval návrh vypíliť všetky stromy (???). Tento nález väčšmi vyhovuje úradníkom, ktorí by mali s chodníkmi jednoduchšiu robotu - vypíliť, vyklčovať a urobiť ďalšiu zámkovú dlažbu. Ich postoj podnecujú najmä niektorí ľudia z firiem, ktorí majú objekty postavené prevažne na pravej strane spomínanej cesty, ale aj občania, ktorým prekáža to, že na jeseň padajú zo stromov listy, že v lete padajú na zem kvety lipy a znečisťujú prostredie, že stromy „slzia“ lepkavým produktom, že môžu spúšťať a spôsobovať alergie, že cez chodníky so zachovanými stromami ťažko prejdú vozíčkari a pod.
Už menej sa pripúšťajú hlasy, ktoré presadzujú zachovanie zdravých stromov a akceptovanie už existujúceho návrhu na zaujímavú rekonštrukciu chodníkov s podmienkou prítomnosti vybraných líp a, pochopiteľne, dosadenie mladých stromcov namiesto tých, ktoré bude potrebné odstrániť.
O úlohe zelene pri ochrane vzdušného kyslíka sme už hovorili. No táto nezastupiteľná funkcia nie je jediná. Dospelá lipa, ktorá sa nezriedka dožíva niekoľko sto rokov, býva súčasťou širšej biocenózy. V hustých konároch hniezdia a sídlia napríklad mnohé vtáky. Strom chráni príslušnú oblasť pred vetrami, zvlhčuje prostredie, v letnom úpale poskytuje blahodarný tieň. Pohľad na zelenú farbu listov prospieva zraku a upokojuje. Nenadarmo naši starí a múdrejší predkovia sadili lipy a zachovávali ich aj pri odlesňovaní. Svojvoľné zoťatie lipy sa pokladalo za taký vážny čin, ako je zavraždenie človeka. Lipy sa umelo vysádzali na miestach, kde sa ľudia častejšie schádzali - pri kostoloch, kaštieľoch, v parkoch, na námestiach, alebo kde sa zvykli zastaviť pocestní (cesty, rázcestia, božie muky).
Víťazný boj o záchranu lipy si možno všimnúť pred zámkom v Bojniciach, kde viacerí súčasní odborníci boli schopní pokračovať v starostlivosti o strom a nápadito ošetriť 700-ročnú pamätnú lipu kráľa Mateja tak, že je stále košatou okrasou.
Ako argument zachovania listnáčov by som odporúčala navštíviť nemecký Hallstatt. Tam si stromy vážia tak, že zástavba sa podriaďuje stromom a nie naopak ako u nás. Ba dokonca konárom stromov vedia zaujímavo urobiť priestor v okne, aby mohol voľne prechádzať a „dýchať“ v miestnosti...
Netreba žiadať nemožné. Treba priznať časť pravdy tiež tým, ktorí si vedia cestu predstaviť bez starých líp. Aj ich argumentácia má niektoré klady. Podľa mňa však ani jeden nepreváži fakt, že listnáče, ktoré sa dajú zachrániť, by mali byť v danej lokalite zachované a primerane opatrené v novom praktickom a zaujímavom chodníku, ktorý skutočne bude slúžiť pešiakom.
Autor: K. Adamicová
