MARTIN. V priestoroch Univerzitnej nemocnice v Martine sa konalo medzinárodné sympózium Šteinerov chirurgický deň, na ktorom sa zúčastnili uznávaní slovenskí, českí a maďarskí chirurgovia.
„Toto odborné podujatie má svoju dlhoročnú tradíciu. Naši i zahraniční chirurgovia si na ňom vymieňajú svoje skúsenosti a poznatky z praxe,“ vysvetľuje Katarína Kapustová, PR manažérka Univerzitnej nemocnice Martin.
Uctili si pamiatku výnimočného človeka
Tento ročník mal z odborného hľadiska široký záber. Hostia odprezentovali prednášky z transplantačnej chirurgie, kardiochirurgie, cievnej chirurgie, hrudnej chirurgie i neurochirurgie. Takisto si spoločne pripomenuli nedožité 105. výročie narodenia Pavla Šteinera.
„Vďaka dlhoročnému úsiliu predsedu Spolku lekárov SLS v Martine Júliusovi Mazuchovi, ktorý bol žiakom profesora Šteinera, zostáva jeho učiteľ a výnimočný človek v podvedomí širokej i odbornej verejnosti aj v treťom tisícročí,“ dodala Katarína Kapustová.
Na podujatie prijala pozvanie aj manželka Pavla Šteinera, emeritná primárka martinskej anesteziológie Magdaléna Šteinerová. Akcia sa konala pod záštitou dekana Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Jána Danka.
Priekopník slovenskej chirurgie
Univerzitný profesor Pavol Steiner sa narodil 28. marca 1908 v Bratislave. Patril medzi priekopníkov slovenskej chirurgie. V medzivojnovom období pôsobil v Londýne, kde jeho odborné úspechy ocenili udelením titulu člena Kráľovskej chirurgickej spoločnosti. Po druhej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko a od roku 1946 bol primárom Chirurgického oddelenia nemocnice v Martine. Významne prispel k založeniu Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Bol jedným zo zakladateľov slovenskej kardiochirurgie, keď v roku 1953 vykonal prvú úspešnú operáciu srdca. Na chirurgickom oddelení v Martine sa pod jeho vedením uskutočnilo vyše 250 operácií srdca. Ešte predtým, ako sa dal do služieb kardiochirurgie, zaviedol chirurgickú liečbu pľúcnej TBC.
Neodolal mu ani slovenský rekord
Pavol Steiner bol i výnimočným športovcom. V kráľovskej plaveckej disciplíne na 100 m voľným spôsobom sa stal suverénom československých bazénov na viac než jedno desaťročie. V plaveckých šprintérskych disciplínách utvoril celkom štyridsaťsedem národných rekordov. V roku 1931 získal bronzovú medailu na majstrovstvách Európy. Bol členom štafety na 4 x 200 m voľným spôsobom, ktorá zaplávala v roku 1937 svetový rekord. Ako reprezentant ČSR vo vodnom póle sa zúčastnil OH 1928 v Amsterdame.
Za svoj celoživotný prínos bol ocenený športovým titulom Zaslúžilý majster športu a v oblasti medicíny medailou J. E. Purkyně. Zomrel nečakane 4. júna 1969 v plaveckom bazéne na Sliači na srdcový infarkt.
