nakoniec nenastal. Ale nevešajme hlavu, možno to nabudúce vyjde. A média budú opäť pri tom.
MARTIN. V tieni týchto udalostí mohla nová (alebo skôr staronová, do tejto funkcie už bola dosadená aj v roku 2010, taktiež za čias ministra kultúry Mareka Maďariča ) generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice v Martine Katarína Krištofová vyhodiť z práce Petra Cabadaja, skvelého organizátora, manažéra kultúry, ale aj autora desiatok výstav, ktoré robili dobré meno nielen SNK, ale aj celej slovenskej kultúre. Mnohé z nich boli úspešné aj v zahraničí.
Bol som nesmierne prekvapený, že z 291 zamestnancov SNK bol za zbytočného označený hneď medzi prvými práve on. Dobre viem, že oficiálne máme na to krajšie slová - zmena organizačnej štruktúry, racionalizácia, zefektívnenie a skvalitnenie činností, ako povedala pani riaditeľka, alebo ak chcete, tak pekne od podlahy - šetrenie štátnych peňazí, ktoré v konečnom dôsledku idú z vrecka nás všetkých! A spolu s ním bolo prepustených ďalších sedemnásť pracovníkov knižnice, z nich traja boli súčasťou vedenia SNK, šiesti špičkoví vedeckí odborníci v oblasti knižnej kultúry.
Prepustení zamestnanci napísali Otvorený list ministrovi kultúry SR, bývalý významný a popredný vedecký pracovník SNK Miloš Kovačka napísal List Spolku slovenských knihovníkov. Pravidelne na túto tému píše bývalý generálny riaditeľ SNK Dušan Katuščák na svojom blogu, ktorý tiež napísal list ministrovi kultúry SR. Všetky články, listy vyslovujú zásadné výhrady ku spôsobu, akým riadi SNK nová generálna riaditeľka, k jej odborným, ba dokonca aj ľudským predpokladom zabezpečovať ďalší rozvoj SNK.
Digitálna knižnica, digitálny archív, reštaurovanie a uchovávanie vzácnych knižných pamiatok či spôsob ako to realizovať, iste nie je téma pre verejnú diskusiu laikov. Je to téma odborná a prenechajme ju teda odborníkom. Nám, ktorí si vážime knižné dedičstvo, knižnú kultúru v najširšom zmysle slova ostáva len veriť a dúfať, že to vymyslia a zrealizujú k našej spokojnosti.
Ale ako tomu veriť, keď sme museli akceptovať prepúšťanie aj takých ľudí, ako je Peter Cabadaj, ktorého prácu a postavenie v SNK pozná aj širšia kultúrna verejnosť? Naozaj je takáto osobnosť až tak nadbytočná, že pre ňu a ďalších špičkových odborníkov nemá SNK žiadne uplatnenie ?! Naozaj sú takýchto odborníkov a produktívnych pracovníkov v Slovenskej národnej knižnici plné kancelárie?!
Tento fakt nehovorí už len o SNK a o tom, či je, alebo nie je ohrozený projekt Digitálna knižnica a digitálny archív. Tento fakt nám všetkým jasne ukazuje, kam sme sa na Slovensku dostali, kam nás dostali vedúce politické sily spoločnosti a ich spoľahliví odborníci.
Tento fakt nám jasne a zrozumiteľne hovorí, aká je u nás úcta k tvorivej a svedomitej práci, s akou úctou sa po rokoch práce správame k zamestnancom, ktorí patrili k oporám. Ukazuje nám, že hodnotový systém v oblasti nášho pracovného života nie je niečo stále, nemenné, nie je niečo, na čo by sme sa nebodaj mohli spoľahnúť. Tento fakt nám ukazuje, že hodnoty sa menia po každých voľbách, že naša odbornosť a pracovné nasadenie nie sú objektívne merateľné a už vôbec nie rozhodujúce pre naše postavenie v práci.
Kedysi dávno, v dobách socialistického Sovietskeho zväzu (viď Alexander Solženicyn - Súostrovie Gulag) Vasilij Grigorievič Vlasov, vedúci okresného spotrebného družstva v Kadyji, odmietol potrestať vedúceho neverejnej jedálne pre stranícke kádre za to, že odmietol vydať obed aj priateľovi prokurátora, Vlasov urazil tiež náčelníka NKVD Krylova tým, že zachránil pred zatknutím dvoch svojich šikovných a schopných členov družstva s dosť nejasným sociálnym pôvodom. Keď vydali komunisti v novembri 1936 zákaz predaja múky obyvateľstvu, zriadil na družstvách v oblasti osem pekární, kde piekli a predávali chlieb obyvateľom. Žiadal, aby nového predsedu okresného výboru strany Romanova odvolali z funkcie a vylúčili zo strany.
V roku 1937 ho spolu s ďalšími riadiacimi pracovníkmi na verejnom súdnom pojednávaní v Kadyji odsúdili na trest smrti zastrelením. Predseda súdu po vynesení rozsudku ponechal krátku, ale veľavýznamnú tichú pauzu, počas ktorej bolo v tých časoch milým zvykom vyneseným rozsudkom natešene tlieskať.
Do ticha, ktoré nastalo, sa Vlasov oboril na komunistov v prvých radoch: “Tak čo netlieskate, podliaci? Komunisti! “
Nerobím si ilúzie, žeby nebodaj mohla sovietske impérium ohroziť skutočnosť, že v jedálni pre stranícke kádre nedajú jesť aj kamarátovi kádra. Nemyslím si, žeby pre sovietsky režim bola až taká tragédia, ak pri miliónoch hladujúcich na príkaz strany dostane chlieb niekoľko sto, možno dokonca až tisíc obyvateľov nejakej zastrčenej, neznámej Kadyji. Josif Visarionovič Stalin sa určite nebudil zo sna celý spotený od strachu či hnevu len preto, že nejaký Vlasov žiadal odvolať predsedu okresného výboru strany.
Podstatné je niečo úplne iné. Podstatná je odpoveď Vlasova na otázku o vlastnej poslušnosti, servilnosti voči nadriadeným, servilnosti voči režimu. Odpoveď Vlasova, jeho zjavná neposlušnosť, myslenie vlastnou hlavou a zodpovednosť za svoju prácu, boli pre režim nebezpečné.
Možno podobne ako on aj Peter Cabadaj len normálne, ľudsky neobstál v skúške servilnosti a poslušnosti, možno sa len ukázalo, že nie je vhodný na úplne všetko. A tu možno ani nejde úplne o všetko, ide len o päťdesiat miliónov eur na program Digitálna knižnica a digitálny archív. A pre celý rezort ministerstva kultúry je to celkovo dvestosedemnásť miliónov eur. Utešené peniaze v rámci chudobného rezortu kultúry. O to viac, že ostatné múzeá a kultúrne inštitúcie budú túto úlohu zabezpečovať externe.
Kto to bude realizovať? Ako sa bude vyberať kvalifikovaná, odborne a skúsenosťami vybavená spoločnosť, ktorá to zrealizuje? Ktoré vlastnosti sú pri plnení týchto úloh pre vedúcich pracovníkov v kultúrnych inštitúciách dôležitejšie: dlhoročná odborná prax, schopnosť samostatne myslieť a cítiť, pocit zodpovednosti pred sebou za svoju prácu a svoje dobré meno, alebo je vhodnejšia či aspoň postačí poslušnosť a servilnosť, zjavná či skrytá príslušnosť k politickej strane.
Niečo už tušíme, zvyšok v blízkej budúcnosti uvidíme.
Prepustení zamestnanci napísali ministrovi kultúry Otvorený list ministrovi kultúry SR. Podľa slov ministra kultúry však situácia v tejto inštitúcii nie je jednoznačná, keďže existuje aj list od desiatok aktuálnych pracovníkov SNK, v ktorom naopak vyslovujú podporné stanovisko krokom a činnosti súčasnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej.
Katarína Krištofová zase obviňuje bývalého riaditeľa Dušana Katuščáka, že sa neštíti na negatívnu kampaň proti SNK zneužiť neľahkú a emočne vypätú situáciu ľudí, ktorí v dôsledku organizačnej zmeny prišli o zamestnanie. Sociálne cítenie pani riaditeľky ma neprekvapuje, veď ju do funkcie vybrala komisia ministerstva kultúry sociálnej vlády. A z ďalších vystúpení pani riaditeľky sa domnievam, že aj v postojoch na dôležité kritérium poslušnosti, ako sme o nich hovorili, si tiež počína úspešnejšie ako Peter Cabadaj.
Dušan Katuščák naopak vytýka riaditeľke, že v SNK nezodpovedne šafári. Z pôvodných 4 zamestnancov na riaditeľstve tam dnes už pracuje 12, zväčša rôznych odborných poradcov. Dušan Katuščák asi pozabudol na fakt, že prepustila 17 odborných zamestnancov, ďalší desiati odborní experti odišli krátko po jej nástupe do funkcie. To znamená (aj s prihliadnutím na obvyklú prax), že tí čo vedia iba radiť - poradcovia, majú spravidla vyššie finančné ohodnotenie ako tí, čo odbornú, kvalifikovanú prácu nikomu neradia, ale vedia ju aj sami urobiť. Výsledný efekt tejto skutočnosti je úspora finančných prostriedkov pre SNK. Iná vec, samozrejme je, aký to má dopad na podiel vysokokvalifikovaných odborníkov v tejto inštitúcii, na perspektívu a možnosti jej ďalšieho odborného rastu.
Podobne nás bývalý generálny riaditeľ straší a stresuje aj svojimi prognózami, že úloha vybudovať digitálnu knižnicu a digitálny archív za 50 miliónov eur nebude v SNK splnená. Pokladá za nemožné, aby SNK zdigitalizovala 2 milióny 800 tisíc objektov, čiže 250 miliónov strán rôznych, často aj veľmi vzácnych knižných a iných objektov v archíve SNK. Nehovoriac o tom, že každý objekt, každú stranu treba pred samotnou digitalizáciou odborne ošetriť a pripraviť.
Generálna riaditeľka Katarína Krištofová na zvolanej tlačovej konferencii kultúrnej verejnosti vysvetlila, že Dušan Katuščák situáciu zbytočne dramatizuje. Neustále zdôrazňuje celkový počet strán, ktorý je skutočne úctyhodný a vo verejnosti možno naozaj vzbudzuje reálnosť splnenia tejto úlohy určité obavy. Dôležitý nie je však ani tak počet strán, ale skôr počet objektov, pokračovala vo výklade pani riaditeľka. Objekt je rovnako pohľadnica, mapa, nejaký plagát ako aj kniha, ktorá má tristo strán. A preto obrovské čísla, uvádzané bývalým riaditeľom, sú podľa nej nadsadené.
Súhlasím s názorom pani riaditeľky v celom rozsahu. Presne tak by to mohlo prebiehať. Prednostne digitalizovať pohľadnice a rôzne objekty s jednou alebo len niekoľkými stranami. Čo tam po vzácnych knihách s tristo stranami a podstatne náročnejšou prípravou. Tento prístup by sa mohol uplatniť aj v prípade čerpania zvyšných 170 miliónov eur za celý rezort ministerstva kultúry.
Dušan Katuščák kultúrnu verejnosť naozaj zbytočne a nezodpovedne straší svojimi pesimistickými víziami.
Bude to ešte horšie. Peniaze na celkový projekt digitálnej knižnice a digitálneho archívu budú vyčerpané nielen v SNK, ale aj v celom rezorte ministerstva kultúry. Veď o vyčerpanie peňazí v tejto hre ide. Stihne sa digitalizovať veľká väčšina objektov v knižných a muzeálnych archívoch. Prioritne budú spracované objekty menej náročné na potrebné odborné ošetrenie, ako aj na počet strán.
A 50 miliónov eur preinvestovaných v SNK bude v suchu. V suchu bude aj celých 217 miliónov eur za celý rezort ministerstva.
Peniaze budú v suchu a niekto bude za vodou. A všetko prebehne v súlade s verejným obstarávaním a samozrejme aj v súlade so zákonom. Pretože, takto to u nás na Slovensku jednoducho chodí.
A v tichu, ktoré zrazu nastalo, jasne počujem zvolanie Vasilija Grigorieviča Vlasova: Tak čo netlieskate, podliaci?
A vtedy niekde ďaleko, skoro až na konci nášho malého slovenského sveta, niekde až v samotnej Bratislave, zatiaľ v zásuvke pracovného stola ministra kultúry ticho zašuští list, v ktorom desiatky zamestnancov SNK vyslovujú podporné stanovisko krokom a činnosti súčasnej riaditeľky Kataríny Krištofovej.
A zatiaľ v Martine, v budove SNK, v jednej z jej kancelárií stojí pri okne asistent riaditeľky riaditeľstva generálnej riaditeľky, v ruke drží šálku čiernej kávy a zamyslene sa pozerá na protiľahlý kopec s historickým Štefánikovým ústavom.
A vysoko vysoko nad ústavom po krásne modrej oblohe zatiaľ pomaly, skoro znudene, postupuje slnko smerom na západ. Jeho teplé lúče zalievajú Údolie lásky za Štefánikovým ústavom, žiarivo presvecujú vodu. Lúče slnka znudene nazerajú do okien Slovenskej národnej knižnice.
Stále tie isté príbehy, stále rovnakí ľudia, myslí si otrávene, znudené, znechutené slnko.
A z okna jednej z kancelárií ho pozoruje asistent riaditeľky riaditeľstva generálnej riaditeľky, napije sa pomaly chladnúcej čiernej kávy a v duchu si pomyslí:
Bože, aký je dnes krásny deň. Aké je to naše Slovensko krásne.
Autor: Ján Brezina
