MARTIN. Objektívne zhodnotiť význam šľachtického rodu Justhovcov pre slovenské a uhorské dejiny bolo jedným z cieľov dvojdňovej vedeckej konferencie Rod Justh z Necpál v 15. až 20. storočí, ktorá sa minulý týždeň konala v Martine.
Ako informoval predseda občianskeho združenia (OZ) Comitatus Maroš Mačuha, na konferencii vystúpili poprední slovenskí historici a pamiatkari, ktorí sa venujú výskumu šľachty na Slovensku, napr. riaditeľ Slovenského národného archívu Radoslav Ragač alebo riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš.
Posledný z Justhovcov
Po prednáškach nasledovala prehliadka pamätihodností rodu Justhovcov v Necpaloch a výstavka rodinných vecí posledných Justhovcov v kaštieli v Mošovciach. Tie pochádzajú zo súkromnej zbierky Ladislava Rosivala, vnuka posledného z Justhovcov – Edmunda, ktorý napísal knihu poľovníckych spomienok a zomrel v 50. rokoch.
„Zorganizovanie konferencie pre mňa veľa znamená, lebo tento rod tu bol 500 rokov a azda tu zanechal aj nejakú stopu, tak som zvedavý, k čomu došli rôzni historici a bádatelia,“ vyslovil sa L. Rosival vnuk Edmunda Justha.
Predseda OZ Comitatus tiež pripomenul, že rod Justhovcov z Necpál bol najmä pre Turiec veľkým prínosom.
„Na územie Slovenska sa dostal v polovici 15. storočia a až do 20. storočia vlastnil majetky predovšetkým v Turčianskej stolici s centrom v Necpaloch. Tu vybudovali Justhovci štyri kaštiele s hospodárskym zázemím v podobe majerov, pivovaru, papierne a iných výrobných podnikov," uviedol.
Výsledkom bude monografia
M. Mačuha tiež doplnil, že príslušníci tohto rodu sa nielen pravidelne zúčastňovali na správe stolice ako podžupani či stoliční úradníci, ale zasahovali aj do celouhorskej politiky ako vyslanci v Uhorskom sneme.
„Nezanedbateľné boli aj kultúrne snahy Justhovcov, predovšetkým na poli evanjelickej vzdelanosti. Niektorí príslušníci rodu boli významní pre slovenské, ale aj maďarské národné obrodenie,“ dodal.
Výsledkom by mala byť kolektívna monografia odborníkov, ktorí sa zaoberajú touto problematikou.
Autor: AD
