MARTIN. Poslanci martinského mestského zastupiteľstva ešte v marci prijali uznesenie, v ktorom požiadali vedenia mesta, aby začalo rokovanie s vedením ŽSR o demontáži pamätnej tabule, ktorá je umiestená na budove Železničnej stanice v Martine.
Predstavitelia železníc pravdepodobne žiadosti mesta vyhovejú a tabuľa, ktorá informuje o udalostiach z augusta 1944, pôjde čoskoro dole.
Problémom je nasledovný text: Dňa 27. augusta 1944 bola na tejto akcii zneškodnená fašistická vojenská misia generála Ottu, ktorá sa vracala z Rumunska do Nemecka. Bola to jedna z prvých väčších akcií partizánov.
Poslanec Jozef Bernát (SaS, SDKÚ - DS, OKS), ktorý spomínané uznesenie inicioval, tvrdí, že ta tabuľa tam už dávno nemala byť.
„Text na nej nie je pravdivý, vôbec nezodpovedá skutočnosti,“ vysvetľoval dôvody martinský zastupiteľ.
Čo na to historici
Slovami na tabuli sa zaoberali aj historici z Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorí ešte 9. októbra 2009 zaslali svoje stanovisko Okresnému výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Martine. Podpísal ho riaditeľ múzea Stanislav Mičev.
„Text predmetnej tabule nie je historicky verný. Je už všeobecne známe, že na železničnej stanici v Martine bola zajatá skupina nemeckých vojenských a civilných osôb, ktorá bola následne zlikvidovaná v kasárňach Pluku útočnej vozby. Nakoľko táto udalosť je pomerne kontroverzná, text pamätnej tabule nezodpovedá dnešnému historickému poznaniu.“
Viac svetla do udalosti, ktoré sa odohrali v Martine v auguste 1944, vniesol nadšenec histórie protifašistického odboja Jozef Považský. V publikácii Koniec legendy o misii generála Paula von Otta, ktorú v roku 1996 vydalo Vydavateľstvo Nový Život Turca, podrobne opisuje, čo sa na železničnej stanici a následne aj v kasárňach odohralo.
Zistenia Jozefa Považského konštatujú, že nešlo o žiadnu misiu, ale bežnú skupinu nemeckých vojakov. Na stanici nebola skupina zlikvidovaná a nebola to ani akcia partizánov. Veliteľom skupiny nebol generál, ale podplukovník.
Odbojári s demontovaním nesúhlasia
Martinskí odbojári aj po obdržaní stanoviska z Múzea SNP s odmontovaním tabule nesúhlasili a pred rokmi to vyjadrili aj vo svojom stanovisku. Argumentovali tým, že ak sa raz dá pamätná tabule dole, tak potom si už nikto na nič nespomenie.
„Na tomto postoji sa ani v súčasnosti nič nezmenilo. S vedením mesta sa snažíme rokovať, chceme vystúpiť aj pred poslancami na rokovaní mestského zastupiteľstva. Nemáme problém s tým, aby sa text na tabuli pozmenil tak, aby zodpovedal historickej pravde,“ povedal predseda Oblastného výboru SZPB v Martine Imrich Repka.
ČO SA ODOHRRALO NA STANICI
Dňa 27. augusta 1944 na ceste z Rumunska do Nemecka prechádzala cez Martin skupina nemeckých vojakov s niekoľkými civilmi na čele s pplk. W. Ottom. Pod zámienkou poškodenej trate či tunelov bol medzinárodný rýchlik Bukurešť – Berlín zadržaný s tým, že pokračovať možno až na druhý deň po opravení trate. Po telefonickej požiadavke pplk. Otta veliteľovi martinskej posádky pplk. delostrelectva Emilovi Perkovi o ochranu a ubytovanie v kasárňach, ktorú veliteľ odmietol, na stanicu poslal npor. Pluku útočnej vozby Cyrila Kuchtu. Nasledoval rad udalostí, ktorý vyvrcholil na druhý deň ráno 28. augusta 1944 neúspešným pokusom vojakov martinskej posádky o odzbrojenie „misie“ a jej následným postrieľaním v kasárňach na Podháji.
ZDOJ: Koniec legendy o misii generála Paula von Otta
