ternatívnej scény. Pódium na Divadelnom námestí bude po večeroch žiť koncertmi, tancom, folklórom i baletom. O jednotlivých inscenáciách budú hovoriť tvorcovia s kritikmi.
MARTIN. Celý festival odštartujú „juniori“ už dnes 24. júna – predstavia sa študenti umeleckých škôl z Banskej Bystrice a Bratislavy. O Dotykoch a spojeniach sme sa porozprávali s programovým riaditeľom festivalu Róbertom Mankoveckým.
V čom bude 9. ročník festivalu Dotyky a spojenia odlišný od tých predchádzajúcich?
- V zásade v ničom. Štruktúru programu sme nemenili, a napokon sme radi, že sa nám ju podarilo zachovať. Líšiť sa bude iba jednotlivými predstaveniami. Festival prinesie to najlepšie, čo sa podarilo v divadlách na Slovensku vytvoriť od apríla 2012 do apríla 2013. Približne v polovici apríla je totiž definitívna uzávierka programu, premiéry inscenácií po tomto termíne už nestihneme zachytiť.
Aká je teda základná charakteristika festivalu Dotyky a spojenia 2013?
- Martinský festival je výberový a odkázaný na to, čo sa v danom období urodí. Teda predovšetkým úroveň jednotlivých inscenácií limituje úroveň či kvalitu celého festivalu. Mali sme veľkú snahu ukázať na festivale tie najlepšie a najzaujímavejšie inscenácie – či už z pohľadu divákov alebo z pohľadu kritiky. Festival má ešte jedno malé obmedzenie – a to samotné miesto konania. Výber inscenácií je zákonite limitovaný našimi priestorovými možnosťami. Preto sa to najlepšie z aktuálnej tvorby napríklad z veľkej sály SND alebo z Nitry či iných veľkých divadiel do Martina jednoducho preniesť nedá. Ale na druhej strane ma uspokojuje skutočnosť, že aj keby som vyberal z titulov zo spomínaných „veľkých priestorov“, hádam až na jednu výnimku by tu žiaden ich titul aj tak nebol.
Aké teda boli kritériá výberu – okrem priestorových obmedzení?
- Nie sme festival, ktorý by bol nejakým spôsobom tematizovaný, teda nemáme vopred striktne určenú dramaturgickú líniu. V dramaturgickej rade bol tento rok okrem mňa a Lenky Dzadíkovej, ktorá má na starosti výber detských inscenácií, aj dramaturg a divadelný kritik Oleg Dlouhý, riaditeľ nášho divadla i celého festivalu František Výrostko a pomáhal nám kolega Tibor Kubička, ktorý vyštudoval divadelnú réžiu. Kritériá výberu sme mali nastavené skôr tradične – teda zaujímalo nás predovšetkým dobré divadlo. Orientovali sme sa prioritne na pôvodné veci, potom na atraktívne inscenovanie svetovej klasiky a do tretice na dramatizácie prozaických diel. To sú tri línie, po ktorých sme šli, ale neboli jediné. Sú tu aj inscenácie, ktoré sa tomuto vymykajú.
Čo bude tento rok najsilnejším magnetom festivalu?
- To je ťažko povedať - lebo čo je pre koho magnetom? Veľmi zaujímavý bude nočný program, tam sú všetky inscenácie pôvodné. Teším sa, že tu máme veci, ktoré napríklad kritika zásadne nezaznamenala, a pritom sú skvelé. Spomeniem aspoň Bartimejove pašie tvorivej dvojice Martinka – Kalinka. Viem uviesť podobné konkrétne príklady z minulého ročníka, keď práve vďaka nášmu festivalu si aj odborná verejnosť, aj diváci všimli veci predtým nepovšimnuté: divadlo Pôtoň s hrou Psota – premiéra prešla, objavila sa nenápadná recenzia, boli u nás, napokon ich pozvali aj na Divadelnú Nitru a bola z toho nominácia na Dosky. Podobne to bolo s inscenáciou SND Pohania – po premiére veľmi vlažné prijatie, po Martine festival v Nitre a ocenenie Dosky. Verím, že sa situácia zopakuje aj tento rok. Je príjemným zistením, že práve náš festival je akýmsi uzatváracím miestom programu pre Divadelnú Nitru. Dotyky a spojenia sa stávajú odrazovým mostíkom a som rád, že práve toto sa nám podarilo – upozorňovať na výnimočné inscenácie.
Ako dramaturg festivalu ktoré divadlo odhadujete za divácky najpríťažlivejšie?
Nemám takého favorita. Divácky atraktívne sú vždy všetky bratislavské divadlá, lebo sú tam tváre známe z televíznej obrazovky – bude tu Aréna, Slovenské národné divadlo, GUnaGU, ale aj SkRAT, Nitra... Tento rok bude atraktívny aj večerný program na námestí.
Vlani dal priestor najmä tancu, bude tanec dominovať aj teraz?
- Sú tam tri tanečné veci, ale žánrovo každá z inej oblasti. Bratislavský elledanse ponúkne súčasný tanec v prepojení s rockovou muzikou. Z iného žánru, folklóru, bude vystúpenie Mareka Ťapáka a SĽUK-u, ich predstavenie Tanec medzi črepinami je v Bratislave vždy beznádejne vypredané. Ďalší bonbónik - prvý raz za existenciu festivalu tu budeme mať Balet SND - s predstavením Romeo a Júlia. Vo večernom programe na námestí sú aj dva koncerty s prepojením na divadlo. Slovenskú vokálnu skupinu Fragile vďaka menám ako Helena Krajčiová, Soňa Norisová či Kamil Mikulčík pozná takmer každý. V úlohe muzikanta sa v jeden festivalový večer predstaví aj člen nášho hereckého súboru - Dano Heriban s kapelou. Som presvedčený, že tieto večerné „open air“ produkcie budú mať silnú divácku priazeň.
A neprídu diváci o tento atraktívny program v prípade dažďa?
- Neprídu. Každý rok máme pripravený aj náhradný scenár, teda istíme si priestor v Dome odborov Strojár. Ak by predpovede ohlasovali dážď, presunieme produkciu tam a divákov včas upozorníme.
Hostiteľský súbor má v programe až dve inscenácie, prečo?
- Nie je to zámer, už sa nám to stalo pred štyrmi rokmi - sme v pozícii náhradníka. Keď nám teraz odriekla účasť Astorka Korzo ´90, museli sme pohotovo hľadať náhradné riešenie . Do programu sme teda zaradili náš sitkom www.narodnycintorin.sk. Naša inscenácia Hamlet (príbeh rodiny) bola vybratá štandardným postupom. Inak všeobecne platí – jedno divadlo, jedna inscenácia. Toto je výnimka – vynútená situáciou.
Festival má ambíciu pomenovať súčasný stav slovenského divadla. Aké teda je slovenské divadlo súčasnosti?
- To by som tak neformuloval. Festival mapuje výsledky jedného roka, nehodnotí a nepomenováva stav slovenského divadla ako celku. Kritická platforma, ktorá je súčasťou festivalu, má snahu o hodnotenie konkrétnych inscenácií. Do väčšej šírky - umeleckej či nebodaj spoločenskej a politickej - sa vo všeobecnosti nikto nepúšťa. Kritická platforma je fórum, kde si to viem predstaviť. Možno je to zaujímavá téma na diskusiu a niekedy v budúcnosti ju otvoríme – s názvom Quo vadis, slovenské divadlo?
Na záver otázka – prečo by si divák nemal nechať ujsť Dotyky a spojenia?
- To sa asi ani nedá. Pre človeka, ktorý žije v tomto priestore, je zákonité, že sa o festivalové dianie potkne na každom kroku. Veď program nemáme naplnený len na dvoch našich scénach, ale ponúkame aj pouličné divadlo, vonkajšie produkcie, koncerty. Počas piatich dní bude toto mesto naplno žiť festivalom a aj zarytý odporca divadla sa oň musí obtrieť. A inak – festival je určite príťažlivý svojou atmosférou. Aj pre ňu sa sem oplatí zájsť.
Autor: M. Kováčiková
