a digitálny archív.
MARTIN. Kuchárske knihy majú dlhú históriu a ako povedal Seneca: „Hlad naučil ľudí vymýšľať nové jedlá.” Recepty kuchárskych majstrov sa jednotlivo zachovali ešte zo staroveku. Apicius je dodnes zachovaná kuchárska kniha pôvodne z doby rímskej, skompilovaná na základe rôznych, najmä helenistických zdrojov pravdepodobne v 4. storočí. Dva existujúce rukopisné opisy Apicia pochádzajú z 9. storočia a sú uložené vo Vatikáne a v Newyorskej lekárskej akadémii. Tento súbor kuchárskych predpisov a receptov, známy aj ako De re coquinaria – O umení kuchárskom bol pomenovaný pravdepodobne podľa presláveného rímskeho labužníka z 1. storočia Marcusa Gaviusa Apiciusa.
Ďalšie informácie o príprave jedál a stolovaní boli zaznamenané až o 6 storočí neskôr, v čase vlády Karola Veľkého. Vďaka nim si môžeme utvoriť predstavu o skladbe dobového jedálnička. Menu v tej dobe obsahovalo zvyčajne 3 chody a pozostávalo z mäsa, zeleniny, ovocia a sladkostí. Recepty si zapisovali aj manželky panovníkov, ba aj samotné panovníčky. Existuje napr. domáca kuchárska kniha cisárskej rodiny z čias panovania Márie Terézie. Obľúbené jedlá niektorých panovníkov poznáme aj dnes, napr. vo Viedni sa dodnes pripravuje cisársky trhanec Františka Jozefa.
Prvé skutočné kuchárské knihy začali vznikať v 16. storočí. Vychádzali hlavne v krajinách s kuchárskou tradíciou – vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku. Od 18. storočia sa stalo vymýšľanie receptov modernou záležitosťou a mnoho jedál dostalo názov podľa ich „vynálezcov”, napr. Sacherova torta podľa Franza Sachera z roku 1832 alebo bešamelová omáčka podľa francúzskeho finančníka a správcu Bretane Louisa de Béchameila. V 19. storočí začali vychádzať aj profesionálne kuchárske časopisy.
Veľkým prekvapením bola v roku 1870 v Budapešti vydaná kuchárska kniha s 1500 receptami v slovenskom jazyku s názvom Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – k velikému osohu nie len pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo, obsahujúc tie najjednoduchšie, ako i najvyberanejšie jedlá i pre každodenné i mimoriadne skvelé hody. Zostavil a vydal ju Ján Babilon, pôvodom z Gemera, mešťan v Budapešti, majiteľ reštaurácie, kde sa varili slovenské jedlá a kde sa schádzali popredné osobnosti slovenskej kultúry. Okrem jej dvoch vydaní sa na stránke www.dikda.eu nachádzajú dve vydania Novej kuchárskej knihy od Terézie Vansovej, Slovenská kuchárka Augustína Pavloviča, Slovenská ľudová kuchárka od Žely Inoveckej i po nemecky písaná kuchárka Hausschatz Jozef Rudňanského.
Autor: M. Štefková
