MARTIN. Román 666 anjelov vyšiel na sklonku minulého roka. Je príbehom niekoľkých ľudí, ktorých osud sa pretne na jednom mieste – na ceste, po ktorej kráča smrť. Smrť, zánik, prelom, miesto rozhodnutia, poznania, zodpovednosti a znášania dôsledkov za to, čo bolo či bude. Ľudia, ktorých osudy autor sleduje, sa poznajú i nepoznajú. Nie je to dôležité. Dôležitejšie je hádam len to, že čo zažijú, či spôsobia, sa dotkne každého z nich. Aj toho, koho život bol symbolom „zla“, ale aj toho, kto nechcel nič iné, len obyčajné ľudské šťastie.
Moderne napísaný román, za aký ho označujú mnohí čitatelia na fejsbukovských fórach, je opäť príbehom mužov, čo je pre Hiraxa už typické. Vystupuje v ňom len pár postáv, no aj tak stačia na to, aby si autor na nich „zgustol“ s chuťou glosátora či kritika. Konanie mužov v hraničnej situácii je pre neho epicentrom jeho poznámok o súčasnom živote, postojoch ľudí v ňom, o spoločnosti a jej pokrytectve, svetlých či temných stránkach. O čom román je? Sleduje príbeh Samuela, ktorého otec – politik a matka – manažérka nie sú priam príkladom toho, čoho sa chce Samo v živote držať. Stretáva Sáru v momente, keď ho otec po hádke vyhadzuje na ulicu. Pomocnú ruku i priateľstvo mu ponúka Vlk, človek, ktorý je pre neho symbolom správania sa ozajstného chlapa, no je to zároveň človek s neznámou minulosťou, ktorá ho dobieha s veľmi tragickými dôsledkami na jeho blízkych. Druhou paralelou Hiraxovho románu je príbeh lekára Sebastiána, ktorý podvádza svoju ženu a rodinu so sestričkou Monikou. Svoj dvojaký život a všetko, čo z neho vyplýva, si uvedomí až vtedy, keď prichádza na to, že neklame iba svoju rodinu, ale predovšetkým sám seba.
Čitateľom sa najnovší román Pavla „Hiraxa“ Baričáka páči. Je síce drsný – v deji i jeho vyústení, ale je zo života a spolu s postojmi, ktoré autor vyjadruje hádam na každej stránke príbehu, dá ľuďom veľa. V boji démonov a anjelov aj tak zvíťazí láska a dobro, hoci cesta k nim musí byť vystlaná zápasom, za ktorým príde poznanie. A práve ten zápas je pre čitateľa (či človeka vôbec) dôležitý. Veď prečo inak by sme čítali knihy? Pre príbeh? Aby sme zabili voľný čas? To nie! Skôr pre zmenu každého z nás či v každom z nás. Aby sme si uvedomili, že nič v živote nie je zadarmo a že aj lásku, spokojnosť či šťastie si treba zaslúžiť vlastnými postojmi.
Baričák má osobitý štýl písania akoby postavený na dvoch extrémoch. Na jednej strane vulgarizmy a krčmové poznámky, na druhej úvahy, trefné prirovnania, metafory, mnohokrát vyjadrované tými istými postavami. Na jednej strane hrubý slovník, na druhej citlivo vyjadrená myšlienka, ktorá akoby nepristala tomu istému človeku. Hrdinovia hovoria o láske, na druhej strane nechávajú sebou zametať na samom dne hnevu a nenávisti. V knihe je emócii na päť ďalších príbehov. Hraničné póly, na ktorých sa pohybujú protagonisti románu, sú ale bodmi, v ktorých najlepšie vyčnieva to, čo je odkazom autora – treba sa stať lepšími, ďakovať za všetko, čo máme, lebo zajtra to už nemusíme mať a bude nás to veľmi mrzieť.
Autor: V.Legerská
