MARTIN. Tím trénerov Jozefa Ďurisa a Aurela Nauša získal po štrnástich rokoch pre Slovensko titul hokejbalových majstrov sveta. Do kádra, v ktorom bolo až desať nováčikov, sa zmestila i trojica odchovancov martinského hokejbalu Michal Hrivnák, Peter Žulko a Michal Wagner. Prvý menovaný štartoval už na svojom šiestom seniorskom šampionáte a zostávajúci dvaja zažili na najvyššom fóre premiéru.
Doplnil medailovú zbierku
Medzi najskúsenejších hráčov mužstva patril Michal Hrivnák. Martinský odchovanec, ktorý v súčasnosti oblieka dres Nitry, mal z predchádzajúcich piatich šampionátov na svojom konte jednu striebornú a štyri bronzové medaily.
„Určite sme do Kanady necestovali s veľkými očami. Rýchlo sa však ukázalo, že tím je výborne poskladaný a aj v takej vyrovnanej konkurencii môže rúbať veľmi vysoko.“
Niekoľkonásobný najlepší hokejbalista Slovenska sa hneď zaradil medzi prirodzených lídrov. V štvrťfinále proti USA sa ale zranil, keď mu počas behu vypovedal službu členok.
„Vraj ide o únavové zranenie. Stalo sa to hneď na začiatku stretnutia, a tak som sa skúšal po krátkej pauze vrátiť na plochu. Žiaľ nešlo to. Teraz ma čaká artroskopické vyšetrenie, po ňom budem múdrejší.“
Hráč, ktorý už v hokejbale vyhral všetko, čo sa vyhrať dá, a chýbalo mu len svetové zlato, tak musel záver šampionátu pretrpieť na striedačke.
„Nečinne sa prizerať, ako na ihrisku všetci vydávajú so seba maximum, je pre aktívneho hráča frustrujúce. Ten fantastický pocit po záverečnom hvizde finálového duelu však bol neopísateľný,“ povedal Michal Hrivnák.
Hokejbal je dobrý na postavu
Svoju premiéru na najvyššom fóre zažil Peter Žulko. Konštruktívny stredný útočník sa do nominácie dostal na poslednú chvíľu.
„Už v januári mi tréner Jozef Ďuris naznačil, že mu chýbajú centri. Jeho poznámku som bral viac ako žart, no priznávam, že od tej chvíle začala byť moja príprava na zápasy intenzívnejšia. Vyplatilo sa, schudol som sedem kíl a mám titul majstra sveta,“ smeje sa.
Šampionát začal vo štvrtej formácii, no rýchlo sa prepracoval do tretej, ktorá sa postupne stal najväčšou ofenzívnou silou Slovákov. Vo štvrťfinále proti USA strelil sympatický Martinčan aj svoj premiérový reprezentačný gól.
„Spolupráca s Marekom Slovákom a Jaroslavom Martinusíkom fungovala výborne. Marek mi fantasticky prihral aj na gól, mne stačilo len zasunúť loptičku do odkrytej brány.“
Ani Petrovi Žulkovi sa v dejisku šampionátu nevyhli zdravotné komplikácie. V zápase proti Kanade ho jeden z domácich hráčov nešetrne kroščekoval a zlomil mu nos. Toto strebnutie síce nedokončil, ale v ďalšom už opäť nastúpil.
„Ani ma nenapadlo skončiť. Zohnalo som si ochrannú mriežku, no odohral som v nej len jednu tretinu, pretože mi zavadzala. Bez nej to bol risk, našťastie sa môjmu nosu nič vážne nestalo. Až vo finále mi po ňom trochu brnkli,“ hovorí Peter Žulko.
Pomohla aj videoanalýza
Najmladším Turčanom v slovenskom výbere bol Michal Wagner. Ten už mal vo svojej zbierke strieborné medaily z ME do 16 i 18 rokov a dvakrát skončil druhý na MS do 20 rokov. Hneď pri svojom prvom štarte medzi seniormi si na krk zavesil zlato.
„O takom niečom sa mi ani nesnívalo. Už som si myslel, že budem navždy len druhý.“
Cesta za triumfom však nebola pre hokejbalový talent jednoduchá. V úvode podujatia sa na plochu veľmi nedostával. Jeho šanca prišla po zranení Michala Hrivnáka, keď ho tréneri zaradili do prvej formácie k Patrikovi Svitanovi a Róbertovi Kaššovi.
„Zo začiatku som bol trochu nervózny, pretože mužský hokejbal je úplne o niečom inom ako juniorský. S pribúdajúcim časom však tréma aj vďaka pomoci ostatných chalanov opadla.“
V príprave na jednotlivé stretnutia pomáhala slovenskému tímu aj videotechnika.
„Tréneri nám presne ukázali, čo robíme zle a čoho sa treba vyvarovať. Napríklad, veľa gólov padalo hneď po buly. Ja mám pocit, že my sme v závere šampionátu po tejto štandardnej situácii neinkasovali ani raz,“ pochvaľuje si Michal Wagner.
