ka Dní Milana Hodžu.
MARTIN. Dr. Pavol Blaho (18671927) bol lekár, publicista, politik, propagátor drobnej národnouvedomovacej, hospodárskej a kultúrnej práce na Slovensku, predstavil túto osobnosť jeden z organizátorov konferencie a celého podujatia, riaditeľ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Pekník. Blaho sa narodil v Skalici v rodine bohatého roľníka. Študoval na lekárskej fakulte vo Viedni, kde patril medzi najagilnejších funkcionárov viedenských slovenských spolkov Tatran a Národ.
Po skončení štúdií v roku 1898 začal spolu s Vavrom Šrobárom vydávať časopis Hlas (1898-1904), v ktorom sa prezentovali kritické názory mladej generácie na slovenský politický a spoločenský život v Uhorsku. Hlasisti sa postupne vyprofilovali ako liberálno-pokrokový smer stojaci v opozícii voči martinskému vedeniu Slovenskej národnej strany. Hoci nedokázali zmeniť daný stav, stala sa ich činnosť impulzom na hľadanie nových ciest v slovenskej politike. Po odchode z redakcie časopisu Hlas v roku 1902 sa Pavol Blaho v duchu hlasistického programu orientoval predovšetkým na drobnú prácu medzi ľudom. V Skalici a v obciach na Záhorí zakladal rozličné národnokultúrne, osvetové a hospodárske spolky (potravný spolok, mliekarenské družstvo a Obchodnú banku v Skalici). Sústredil sa teda na formovaní slovenskej politiky "zdola". V rokoch 19061918 bol poslancom uhorského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu.
V období pred prvou svetovou vojnou sa významne zaslúžil o rozvíjanie česko-slovenskej vzájomnosti v kultúrnej a hospodárskej sfére. V spolupráci s českým spolkom Českoslovanská jednota organizoval v rokoch 19081913 v Luhačoviciach spoločné porady popredných českých a slovenských dejateľov. Počas vojny pôsobil ako vojenský lekár.
Po vzniku ČSR bol krátko predstaviteľom takzvanej Skalickej vlády. V rokoch 19181920 pôsobil Blaho ako referent pre poľnohospodárstvo na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V tom čase sa spolu s Milanom Hodžom usilovali organizovať roľníctvo v agrárnych organizáciách v rámci Slovenskej roľníckej jednoty a Slovenskej domoviny. Tie sa stali významnou oporou pre Národnú republikánsku stranu roľnícku založenú v septembri 1919. Do jej čela bol zvolený Pavol Blaho. Po voľbách v roku 1920, do ktorých išli slovenskí agrárnici spojení so Slovenskou národnou stranou, sa Pavol Blaho popri inej politickej činnosti zameriaval na prípravu zjednotenia slovenských a českých agrárnikov. V júni 1922 došlo k vytvoreniu celoštátnej Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. V nej pôsobil Blaho ako predstaviteľ slovenského agrárneho hnutia až do svojej smrti v roku 1927, konštatoval Pekník.
