MARTIN. Máme najvernejšieho čitateľa! MY Turčianske noviny objavili muža, ktorý má naše noviny predplatené už od úplne prvého čísla. Čiperný Ján Lauko z Priekopy, ktorý v júni oslávil 90 rokov, si už život bez našich novín a ďalšej dennej tlače nevie ani predstaviť. Ako spomína, dychtivosť po informáciách zdedil po svojom otcovi.
„Môj otec ešte ako sedliak mal predplatený Život Turca, Slovenské pohľady aj Evanjelického posla spod Tatier. Sedliaci boli lepší národovci, ako sme my teraz. Noviny vždy v chalupe museli byť,“ vyhlásil zhovorčivý senior, ktorý čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku, už ako chlapec.
S novinami poležiačky
V našich novinách najradšej listuje športové stránky.
„Rád čítam o futbale, hokeji i hádzanej, ale zaujímajú ma tiež články o prírode a zvieratách,“ menuje Ján Lauko. Najradšej totiž číta poležiačky na váľande.
„Knihu najmä o horách by prečítal aj za deň, vezme ju do ruky a číta a číta, ako keby ho niekto naháňal. Potom sa čuduje, že ho oči bolia,“ zapája sa do rozhovoru Jánova neter Jana Pašková, ktorá spolu s manželom Petrom so seniorom bývajú a starajú sa o neho.
Všímavý Priekopčan postrehol aj zmeny, ktorými naše noviny počas mnohých rokov prešli.
„Jóóój, kedysi to bol len jeden lístok a teraz, koľko strán... Predtým vychádzali štyri strany za 50 halierov. Teraz zaplatím celoročne a mám svätý pokoj,“ opisuje.
Čulý dôchodca má doma dokonca odložené špeciálne číslo našich novín.
„Je to Život Turca z roku 1984 a vyšiel na počesť 40. výročia Slovenského národného povstania a sedemstoročnice mesta Martin,“ ohuruje pamätným výtlačkom.
Pamäť ho stále nezrádza
A veru pamäť slúži 90-ročnému vášnivému čitateľovi doteraz. Mozog si cibrí pri televíznych súťažiach a svojimi vedomosťami občas prekvapí aj samotných príbuzných.
„Minule pozeral vedomostnú súťaž a mladí nevedeli nejakú odpoveď, ale náš dedko áno. Pamäť má naozaj dobrú,“ prekvapuje Peter Paško.
Je preto zaujímavé, že Ján Lauko aj napriek svojmu vysokému veku neberie žiadne lieky. Vraj keď mal 58, doktor mu naordinoval tabletky na srdce, z ktorých sa však Jánovi krútila hlava, a tak ich vysadil. Po operácií žlčníka tiež užíval hrste liekov, ale zdĺhavé čakanie u lekára na recept urobili aj týmto medikamentom koniec.
„Už roky neužívam nič a dobre mi je. Nejako už len bude,“ smeje sa veselý Priekopčan, ktorého jediným denným „liekom“ je poldecák borovičky, k tomu vitamíny, aspirín C a občas niečo od bolesti.
Ekonóm, ktorý si sám varí
Aj keď už Jána nohy príliš neposlúchajú, palicu nepotrebuje a po dvore behá ako mládenec.
„Chodí ku bráničke odpisovať plyn. Je to náš ekonóm. Vedie si tabuľku, a potom porovnáva roky, kedy sme koľko minuli,“ referuje jeho neter Jana a dodáva, že strýko si dokonca sám varí, keďže je prieberčivý jedák a jej kuchyňou občas ohrdne.
Veľkou Jánovou záľubou sú hlavne neterine vnúčatá a hry s nimi, keďže on sám sa nikdy neoženil.
Dlhovekosť majú podľa J. Lauka v rodine, keďže jeho otec sa dožil 94 rokov.
„Chcel sa dožiť stovky a možno by sa aj, keby ho úraz bedrového kĺbu nepoložil,“ spomína spoločenský senior, ktorý sa už teraz teší, kedy si bude môcť prečítať tento článok v našich novinách.
