MARTIN. Nie je jednoduché nájsť ženu vo vyložene chlapských profesiách. No niektoré ženy pri výbere povolania rozmýšľajú vyložene exoticky a páči sa im chlapský džob, iné uvažujú pragmaticky a za zamestnaním vidia dobré ohodnotenie.
Sama medzi chlapcami
Možno aj takto uvažovala sedemnásťročná Klaudia Švecová, žiačka druhého ročníka Spojenej školy v Martine, keď si vybrala študijný odbor programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení. Je totiž už druhý rok jedinou dievčinou v kolektíve trinástich chlapcov.
„Zaujala ma profesia zváračky a aj finančné ohodnotenie takejto práce. Určite by som klamala, keby som povedala, že finančné zázemie ma nezaujíma,“ prezradila dôvod výberu štúdia Klaudia.
Informácie o zváračskom odbore si však predtým musela prácne vyhľadať.
„Všetko som našla na internete. Celý deviaty ročník na základnej škole som surfovala na internetových stránkach,“ opisuje.
Klaudia najskôr sledovala možnosti štúdia na viacerých školách, a to humanitného i strojárskeho zamerania. Napokon zvíťazila študijná ponuka zo Spojenej školy v Martine. Do kolektívu sa prihlásila ako jediná dievčina. Študovať v čisto chlapčenskom kolektíve nie je pre Klaudiu už ničím zvláštnym.
„Chalani sú v pohode. Niektorí majú pubertálne roky za sebou, iní pred sebou. Správajú sa však ku mne fajn a ja som im za to vďačná,“ vykresľuje študentka spolužitie s chlapcami v jednej triede.
Plameňa sa nebojí
Za dva roky pôsobenia v „zváračskej“ triede si na ňu zvykol aj triedny učiteľ Miroslav Glonek a majstri odborného výcviku Zdenko Petrík, Miroslav Cingel, Igor Ursíny, Peter Hurta a Ján Körösi. Klaudia Švecová najskôr prešla všetkými profesiami ručného obrábania, aby získala skúsenosti. V druhom ročníku už pričuchla aj k zváraniu.
„Robota mi ide dobre. Nebojím sa zvárať plameňom či elektródou. Učím sa a plním úlohy majstrov podľa učebných plánov,“ hovorí mladá zváračka.
Keď doma pred dvomi rokmi oznámila svoj úmysel študovať programované zváranie, mama nebola nadšená a snažila sa jej „vytĺcť“ túto profesiu z hlavy. Naopak, otec kypel nadšením a pochválil ju, že si vybrala veľmi dobre.
„Zváračov je u nás i vo svete nedostatok. A dobrých zváračov zvlášť,“ dodnes prízvukuje zručnej dievčine otec Jirko.
Kamarátky si už zvykli
Klaudia je však úplne normálne dievča so všetkými kladmi i zápormi dospievajúceho človeka.
„Mám rada tancovanie a o kamarátky tiež nemám núdzu. Baby z môjho okolia sa spočiatku čudovali, prečo som sa rozhodla ako chlap, ale postupne si zvykli na moje štúdium a už ich to netrápi. Môj život je presne taký, aký by ho mala mať mladá generácia,“ ubezpečuje.
Zostáva veriť, že Klaudia druhú polovicu štúdia zvládne na výbornú a stane sa aj v pracovnom kolektíve niekde pod holým nebom či v útrobách hál nielen exotickou, ale aj kvalitnou zváračkou.
Autor: Milan Petržel
