VRÚTKY. Vrútocky tréner Ivan Janiga pred začiatkom jarnej časti avizoval útok na medailové umiestnenie. Neboli to plané reči, ale reálne možnosti tímu, ktorý na jeseň bavil divákov nielen výsledkami, ale aj hrou.
„Mohol som byť alibista a hovoriť o pokojných stredových vodách. V súťaži sme boli nováčikmi a nikto by nám nemohol nič povedať. Ja a určite aj chlapci sme mali ambíciu posunúť sa vyššie. Ak má klub napredovať, je prirodzené stavať pred neho náročnejšie ciele. Mrzí ma, že nám to nevyšlo a nakoniec mužstvo skončilo piate, tak ako na jeseň. Tragédia to rozhodne nie je, ale bolo by nepoctivé, keby som teraz predstieral spokojnosť. Platí to aj o našej hre. Nebola vždy taká, aby si aj ľudia mohli prísť na svoje. To mi je ľúto,“ odkryl karty Ivan Janiga.
Po zbytočných stratách stratili kontakt s čelom
Lokomotíve nevyšiel úvod, strácala body s mužstvami, ktoré boli papierovo slabšie.
„Hráčom som zdôrazňoval, že prvé tri – štyri jarné kolá sú z pohľadu ďalšieho vývoja dôležité. Úspech v nich by nás držal v hre a bolo by o čo bojovať. Žiaľ, naše výsledky ostali za očakávaním. S Rosinou a Trstenou sme iba remizovali a v Lietavskej Lúčke dokonca prehrali. Miesto deviatich bodov boli len dva, čo bolo málo. Tím stratil kontakt s čelom tabuľky, prvé tri tímy sa nám vzdialili. Dobehnúť ich už nebolo reálne,“ povzdychol si tréner vrútockej Lokomotívy.
Chýbali krajní záložníci a hrotový hráč
Nováčikovi nevyšlo doplnenie kádra. Kormidelník mal síce vytypovaných hráčov, ale jeho predstavy sa nenaplnili.
„V obrane sme mali pretlak stopérov, na druhej strane nám veľmi chýbali krajní záložníci, ktorí by do našej hry vniesli najmä rýchly prechod do útoku, priamočiarosť a pohotovosť. Takéto predstavy spĺňal Pavlovič, ale jeho zranenie nám prehĺbilo starosti. V strede sa tak chtiac-nechtiac ocitli typologicky podobní hráči, ktorí majú schopnosť vymyslieť finálnu prihrávku, ale z rôznych dôvodov im chýbajú vlastnosti, ktoré majú práve krídelníci. Aj preto sa u nás zrejme nechytil Mojík,“ uvažoval Ivan Janiga.
Ďalším problémom Loky bolo to, že v kádri mala len jedného klasického hrotového útočníka – Petra Gorgosza. Aj ten mal ale v úvode jarnej časti zdravotné problémy.
„Pôvodne to vyzeralo tak, že útočnú dvojicu s Petrom Gorgoszom vytvorí Vlado Mazúr, ale nakoniec po vzájomnej dohode skončil v obrane. Peter tak prakticky ostal sám, čo nebolo najideálnejšie riešenie. Naložili sme naňho veľa, ale s ťažkou úlohou si našťastie poradil. Aj vďaka jeho gólom prišli víťazstvá, ktoré nám nakoniec dopomohli udržať piate miesto,“ pochválil útočníka tréner.
Silný kolektív pomohol aj mladým
V mužstve sa počas sezóny aj objavili aj dvaja mladí hráči – Havran s Klačanom.
„Do rozbehnutého vlaku celkom dobre naskočili, aj keď treba povedať, že ak chcú byť platnými hráčmi, musia na sebe ešte pracovať. V danom čase nám však pomohli oživiť našu hru. Potešilo ma aj to, ako ich do tímu prijali starší borci. Zobrali ich medzi seba ako rovnocenných, čo som inde nezažil. Chalani sú síce amatéri, ale takýto prístup mal všetky znaky profesionalizmu,“ prešiel ku kladným stránkam mužstva Ivan Janiga, ktorý vysoko vyzdvihol vrútockú partiu.
„Súdržnosť, priamosť a otvorenosť zdobila tento kolektív. Ak sa niekomu niečo nepozdávalo, tak to nahlas povedal a nevyplakával po kútoch. Solídna bola aj jeho tréningová morálka. Chlapci napriek povinnostiam v práci chodili na tréningy a aj keď niekto neprišiel, dokázal sa včas ospravedlniť. Všetci sme chceli pre vrútocký futbal len to najlepšie. Niekedy sa nám to darilo viac, inokedy menej,“ zakončil debatu kormidelník, ktorý v piatok 5. júla oslávil päťdesiate narodeniny. K nespočetným gratulantom sa pripája aj naša redakcia.
