JASENOVO. Účastníci osláv a výstupu sa stretli 5. júla v katastri, aby sa najskôr zúčastnili na ekumenickej pobožnosti vedenej kňazmi kresťanských cirkví evanjelickou farárkou Zlaticou Karáskovou a rímsko-katolíckym farárom Mariánom Gregorom. Bohoslužbu na klávesoch sprevádzala a modlitbu Otče náš v staroslovienčine predniesla Anna Varholová a o atmosféru bohoslužby sa pričinil Zbor pri evanjelickom kostole a.v. v Slovenskom Pravne. Po požehnaní obidvoma kňazmi zaspieval aj aroslav Marek, ktorý sa sám sprevádzal na harmonike.
Potom sa už ľudia vybrali na legendami opradený Vyšehrad. Napriek svojej nevysokej polohe s výškou 829 metrovzaberal v našej dávnej histórii významné miesto. Už od doby bronzovej ho obývali ľudia lužickej kultúry, ktorí si tu vybudovali mohutné hradisko. Už vtedy v trinástom až dvanástom storočí pred Kristom popod hrad viedla významná obchodná cesta. V štvrtom storočí pred Kristom, teda v dobe železnej, lokalitu poznačila invázna keltská civilizácia. Vyznačovala sa aj stavaním výšinných hradísk a osád s remeslami a obydliami, ale najmä s vyspelým opevnením. Na prelome letopočtov miesto obývali ľudia púchovskej kultúry, títo zmenili aj mohutnosť a štruktúru hradiska. Napokon v piatom storočí tu prichádzajú Slovania, avšak do Turca sa dostali až okolo roku 700.
Na toto historické miesto vystúpilo vyše 150 účastníkov, najmladší Tomáško Ertel mal len 8 mesiacov a najstarší Jozef Jeleň ťahal na sedemdesiaty tretí rok. Škoda, že nie všetci sa zapísali do vrcholovej knihy. Sprievod niesol slovenskú a jasenovskú zástavu. Pri dvojramennom slovanskom kríži účastníci výstupu položili kyticu kvetov. Vo svojom príhovore účastníkom pripomenul historické súvislosti a význam hradiska Bohuslav Slezák , ktorý okrem iného vyzdvihol prácu archeologičky Marty Remiášovej, ktorá počas ôsmich rokov od roku 1970 preskúmala lokalitu, pričom jej bádanie osvetlilo minulosť hradiska.
V obci účastníkov výstupu čakalo občerstvenie a bohatý kultúrny program. Nechýbali športové hry pre deti, sokoliari z Bojníc, folklórny súbor Kalužiar z Martina a ani mažoretky zo Slovenského Právna.
Podujatie sa stalo tradíciou, veď sa uskutočnilo šestnástykrát a na jeho počesť obec vydala aj pamätnú mincu.
Autor: Ernest Birvoň
