DUBOVÉ. Bola som v Dubovom pri Turčianskych Tepliciach v rodičovskom dome a dopoludnia sa mi pri zametaní schodov stala nehoda. Spadla som z nich aj s metlou tak nešťastne, že som dostala do pravej nohy a ruky neznesiteľné bolesti. Na plánovaný odchod z Turčianskych Teplíc o 13.38 h som nemohla ani pomyslieť. Ukrutné bolesti ma však donútili vrátiť sa za každú cenu domov – do Zvolena.
Suseda ma odviezla do Diviak a tam som poprosila ľudí, aby mi pomohli dostať sa aj s taškou do vlaku, čo bolo veľmi náročné a bolestivé, pretože som nemohla na nohu dostupovať. Vo vlaku sa ma ujala vlakvedúca pani Anna Baumgartnerová, sprievodkyňa zo Žiliny, ktorá prejavila voči môjmu stavu veľa empatie a porozumenia.
Predstava, že tento vlak stojí vo Zvolene obyčajne na treťom nástupišti, vo mne vzbudzovala hrôzu; musela by som totiž zdolať dve schodiská. Bolesti sa stupňovali, pokračovali až ku kolenu, noha menila farbu. Druhú nohu mám pritom po náročnej operácii a doteraz ma bolí. Pani vlakvedúca však zariadila presmerovanie vlaku na prvé nástupište, kde ma už čakala rýchla zdravotná pomoc. Pri záchranároch boli aj policajti, aby si overili, či sa nehoda nestala na železnici. Aj oni mi napokon pomáhali. Všetci, na čele so sprievodkyňou Annou Baumgartnerovou, sa zachovali naozaj perfektne. Opuchnutú nohu mi na nosidlách dali do dlahy a odmerali tlak, ktorý bol od bolesti a strachu už veľmi vysoký. Aj srdce poznačené permanentnou fibriláciou nebolo zvlášť pokojné.
Röntgen ukázal, že ide o silný výron. Až po odpuchnutí sa zistí, či nie je noha aj zlomená. Z vyšetrenia som odchádzala s nohou v sadre, prsty na ruke v obväzoch. Dali mi dve barly a ukázali, ako ich mám používať. Aj tu, v sobotu večer na chirurgickej pohotovosti, bol personál príjemný.
V poslednom čase som stretla veľa ľudskej ľahostajnosti, ale tento môj zážitok mi pohladil moju ubolenú dušu a ubezpečila som sa, že stále je medzi nami veľa dobrých ľudí. Veď už v Dubovom prišla ochotne suseda obviazať mi nohu, priniesla mi z kôlne oteckovu palicu, aby som sa mohla podopierať, a druhá suseda mi zabezpečila odvoz až na stanicu. Dobrý dojem urobil na mňa aj sanitkár, ktorý ma po vyšetrení na pohotovosti odprevadil domov až na šieste poschodie v bytovke, odniesol mi všetky veci, odomkol byt a zaželal mi rýchle uzdravenie.
Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli. Zvlášť ďakujem pani Anne Baumgartnerovej, ktorá je k všetkým cestujúcim milá a nešetrí úsmevom. Ako málo stačí k pohode cestovania.
Autor: Božena Kochová
