Piatok, 14. máj, 2021 | Meniny má BonifácKrížovkyKrížovky

Má vôbec dnes Martin nejakú ambíciu? Mestá v okolí ju majú

Na 24. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý sa nedávno zišiel v Nitre, prehovorili okrem iných aj prezident I. Gašparovič a premiér R. Fico. Vo svojich prejavoch obidvaja hovorili o možnosti prehodnotiť terajšie územné členenie Slovenska a

Mnohým sa zdá, že Martin drieme na vavrínoch minulosti.Mnohým sa zdá, že Martin drieme na vavrínoch minulosti. (Zdroj: V.Legerská)

prejsť k členeniu na kraje - západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský.´

MARTIN. Takéto územné členenie tu už bolo, zaviedli ho roku 1960 za prezidenta A. Novotného. Hoci najprirodzenejšie by asi bolo členiť Slovensko na tradičné regióny (Turiec, Liptov, Orava, Spiš, atď.), aj členenie na spomenuté tri celky má určitý zmysel s ohľadom na ich charakteristickú odlišnosť.

Akousi zhodou okolností reakcia na spomenuté námety nedala na seba dlho čakať. V júnovom čísle časopisu Radničné noviny mesta Banská Bystrica uverejnili rozhovor s architektom Pavlom Fischerom z Ružomberka, kde sa v súvislosti s obnovenou diskusiou o územnom členení Slovenska medziiným objavila téma nového hlavného mesta – Banskej Bystrice, resp. súmestia Banská Bystrica-Zvolen. V texte stojí, že na realizáciu tohto zámeru „...by však mal byť vyvíjaný celoslovensky silnejší tlak“.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto myšlienka nie je nová. Pred necelými sedemdesiati rokmi v ovzduší končiacej sa 2. svetovej vojny (takéto prevraty sú vhodným obdobím pre nové myšlienky) sa objavili návrhy, aby hlavným mestom boli (Turčiansky Sv. Martin alebo súmestie Banská Bystrica-Zvolen. Neskôr tieto tri mestá pristúpili k spolupráci, pribudla k nim ešte Žilina a vytvorili Národný akčný výbor pre výstavbu hlavného mesta Slovenska na strednom Slovensku. V lete 1947, pri oficiálnych oslavách 3. výročia SNP v Martine, na martinskom Dolumestí visel transparent krížom cez ulicu: „Hlavné mesto Slovenska na stredné Slovensko!“

Po politických zmenách roku 1948 však takáto aktivita utíchla, pomery jej nepriali. Po spomenutej úprave územného členenia roku 1960 sa sídlom Stredoslovenského kraja stala Banská Bystrica. Pri predchádzajúcom vtedajšom sčítaní obyvateľstva roku 1950 mali spomenuté štyri stredoslovenské mestá takýto počet obyvateľov: Banská Bystrica 13 605, Martin 24 383, Zvolen 15 014 a Žilina 26 034. Na rozdiel od druhých dvoch vtedajších krajských miest, Bratislavy a Košíc, ktoré boli výraznými metropolami vo svojom území, Banská Bystrica v porovnaní s inými okolitými mestami nebola metropolou, a teda sa to snažila dohnať. Bystricu začali volať „Pažravá pri Zvolene“ a Žilinu „Pohorelá pri Banskej Bystrici“. Takáto centralizácia či monopolizácia prispievala k rivalite stredoslovenských miest.

Skryť Vypnúť reklamu

Martin vtedy v súvislosti s rozvíjajúcim sa strojárskym priemyslom prekonal veľký skok; ale na Banskú Bystricu bol prikrátky. Dalo by sa všeličo hovoriť o tom, že v Martine sa vtedy len-len podarilo udržať lekársku fakultu, mala sa sťahovať do Banskej Bystrice. Vyššia infraštruktúra strojární sa často nebudovala v Martine, ale v Banskej Bystrici (obchodný podnik) alebo v Bratislave (Ústav technológie a racionalizácie ZŤS). Reálne začali vznikať projekty súmestia Banská Bystrica-Zvolen ako budúcej metropoly stredného Slovenska. Pritom je zaujímavé, že na troch bratislavských výskumných pracoviskách nezávisle na sebe pri skúmaní a porovnávaní rozvojového potenciálu miest, resp. regiónov v čase okolo roku 1970 v rámci stredného Slovenska sa na prvom mieste objavil Martin, resp. Turčianska kotlina. Objavili sa veľké priestorové možnosti Turca pre rozvoj osídlenia, v porovnaní so Žilinskou, Zvolenskou, Hornonitrianskou kotlinou a podobne ich všetky Turiec prevyšuje. Okrem toho predstavuje jediný kapacitný priestor medzi Bratislavou a Košicami pre priebeh diaľkových dopravných trás v smere sever-juh. Banská Bystrica má peknú polohu medzi horami, leží takmer presne v strede Slovenska, má pekný historický urbanizmus, ale jej podmienky rozvoja sú priestorovo veľmi obmedzené, čo do dopravnej polohy zaostáva za Zvolenom, Žilinou i Dolným Turcom.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko do druhej polovice 19. storočia nemalo vlastné centrum. Až od Memorandového zhromaždenia roku 1861 sa začalo spontánne vytvárať slovenské centrum v Martine. Jeho význam potvrdili aj predstavitelia Slovákov, keď sa tu 30. októbra 1918 zišli, aby prijali Martinskú deklaráciu. Pritom celé tie desaťročia bol Martin malým mestečkom. Mal však výhodnú polohu na strednom Slovensku. Príbeh Martina ako centra, vyvíjajúceho sa bez prispenia vrchnosti, ba v opozícii proti nej, pritom vo výhodnej geografickej polohe, je svojím spôsobom jedinečný. Výhodnú dopravnú polohu Turca potvrdili aj uhorské železnice, keď sem roku 1872 zaústili jednu z hlavných tratí priamo z Budapešti a vytvorili vo Vrútkach veľký železničný uzol, prvý na strednom Slovensku.

Roku 1919 sa oficiálnym hlavným mestom Slovenska stala Bratislava a začala Martin postupne odtláčať do tieňa. Bol to vtedy účelový krok v snahe ovplyvniť mierovú konferenciu, aby Bratislavu prisúdila Československu. Bratislava sa postupne vyvinula na metropolu s počtom obyvateľov takmer pol milióna. Má však okrajovú polohu a na ostatnom Slovensku nie je veľmi populárna, hoci sa do nej sťahujú húfy Východniarov. Hovorieva sa o bratislavskom centralizme. Bratislava bývala predmestím Viedne a jej tradícia je dodnes úzko spätá s niekdajšou Habsburgovskou monarchiou.

Banská Bystrica sa pochopiteľne hlási ako kandidát na hlavné mesto. V ostatných rokoch to nie je prvý raz. Pred pár rokmi sa k takémuto návrhu vyslovil aj bratislavský primátor v tom zmysle, že keby Bratislava hlavným mestom nebola, neuškodilo by jej to, ba azda by jej to bolo aj na osoh.

Banská Bystrica má ambície a iniciatívu. Otvára problém polohy centra, problém stredu. Aj keď sa o ňom veľmi nehovorí, neznamená to, že je definitívne zametený pod koberec. Martin je oficiálne centrom národnej kultúry a bol kandidátom na hlavné mesto európskej kultúry na tento rok. Má ešte nejaké iné ambície? Z čias môjho pôsobenia v Rade národnej kultúry v Martine môžem uviesť príklady, ako prišli na pretras veľkorysé vízie - návrhy urbanistov alebo odborníkov na pamiatky, ktoré sledovali zvýšiť význam Martina a v samotnom Martine narazili na pasivitu alebo priam na odpor. Banská Bystrica má univerzitu a je sídlom niektorých ďalších významných inštitúcií. Martin mal tiež v pláne univerzitu. Čo z toho zostalo?

Baťa kedysi vytvoril z malého moravského mestečka Zlína na slepej trati železnice významné centrum regiónu, takmer veľkomesto a sídlo svetovej firmy. A my? Teoreticky má Turiec v rámci stredného Slovenska priaznivé plošné podmienky pre ekonomický a sídelný rozvoj, kapacitu asi pre štvrťmiliónové mesto. A iný variant metropoly ako je súmestie Banská Bystrica-Zvolen. Na druhej strane – aký vplyv na malebnú okolitú krajinu by mala takéto metropola? Neuškodila by jej? Treba odborne diskutovať na tému únosnosti krajiny. Bratislava sa môže takmer neobmedzene šíriť do okolitých nížin. Ale stredoslovenské kotliny majú iné podmienky. Pýtajme sa ďalej: Musí byť hlavné mesto zároveň veľkou metropolou? Zo zahraničia máme príklady, že metropola a hlavné mesto nie sú totožné (Švajčiarsko, Spojené štáty americké, Austrália ai.)

Žijeme v prelomových časoch. Musíme si chtiac-nechtiac uvedomiť, že náš typ civilizácie prekročil svoj zenit a vstupuje do krízy, podobne ako to bolo v prípade starého Ríma alebo iných vyspelých civilizácií. Problémovou oblasťou je aj plod tejto civilizácie – metropoly.

Dajme slovo Karlovi Čapkovi a citujme, čo napísal ešte v prvej polovici 20. storočia: „Jestvuje rad známok, že ohromné scentralizované metropoly sú vlastne sociologický prežitok... Otázka je, či je veľkomesto vôbec rozumný a moderný útvar. Pýtam sa, či nie je veľkomestský systém historickým prežitkom čias, ktoré nemali a nemohli mať tušenia o tom, čo raz vznikne z barbarského nakopenia ľudí... Zdá sa naozaj, že veľkomesto je metla čarodejníkovho učňa; je celkom ľahké ju uviesť do pohybu, ale potom nemožno tento desný beh vecí zastaviť... Žijeme v predpoklade, že hlavné mesto je eo ipso a musí byť veľkomestom, domnievame sa, že by to bola akási národná hanba, keby sa ním naskutku nestalo...“

Možno, že bude dobre tento príspevok výstižnými Čapkovými slovami predbežne zavŕšiť a ponechať mu otvorený koniec...

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najbrutálnejšie preteky sveta? Extreme E je Formulou 1 v teréne
  2. Zhodnotenie o desiatky percent. Toto sú najlepšie príležitosti na investície
  3. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  4. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  5. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  6. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  7. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  8. Vyberte sa s nami na vandrovku, navštívime Spišský hrad a Levoču
  9. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  10. Niké spúšťa novú kampaň s Jánom Lašákom
  1. Ľudia vymieňajú autá za elektrobicykle. Záujem v Trenčíne rastie
  2. Po mesiacoch konečne jazdia na nových autách
  3. Opäť štartuje projekt Futbal v meste
  4. Videli ste, čo sa stane s vašim SUV po 100.000 kilometroch?
  5. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite
  6. Atos stavia v Bulharsku nový špičkový superpočítač EuroHPC
  7. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí
  8. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel
  9. Prečo sú pre mzdárku stravné lístky či karty najlepšie riešenie?
  10. Budějovický Budvar je posledný český národný podnik
  1. Portfólio manažér: Čaká nás dobré obdobie pre ekonomiku 15 619
  2. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 11 621
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 11 587
  4. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 350
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 8 936
  6. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 6 801
  7. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 6 756
  8. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné 6 334
  9. Túžite bývať vo svojom za pár mesiacov? Realita s Variant-Haus® 6 101
  10. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 5 071
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Stromová hojdačka v Trebostove.

Aj v Turci máme čarovné miesta, kde výletníkov prekvapí obľúbená atrakcia, stromová hojdačka. Jedna z nich sa nachádza v Trebostove.

48m
Branislav Bernát si vyskúša francúzsku ligu.

Martinský odchovanec Branislav Bernát skúsi šťastie vo Francúzku.

3 h
Prednostne sa do škôlok dostanú predškoláci. Predprimárne 
vzdelávanie majú povinné.

Nová legislatíva sa týka aj takzvaného odkladu školskej dochádzky.

8 h

V špeciálnom pravidelnom piatkovom vydaní prinášame rubriku Hobby-šport. V dnešnej časti sme sa spolu so športovým obchodom Intersport zamerali na tému detské odrážadlá.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Medvedica s dvomi malými prechádzala cez pole.

19 h

Uzávierka potrvá niekoľko dní. Známa je už obchádzková trasa.

13. máj

Majiteľ má vraj posudok na 1,5 milióna.

13. máj

Dvaja malí chlapci zrazení na priechode pre chodcov, 14-ročný nevodič za volantom a prirýchly mladík zamestnali policajtov aj záchranárov.

13. máj

Už ste čítali?