MARTIN, TURČ. TEPLICE. Turistický ruch je všeobecne najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky. Nabaľuje na seba zamestnanosť, zrkadlí kultúru národa, krajinu, odráža národné špecifiká, je fenoménom, ktorý spájame so zážitkom. Starší si možno spomenú, že za „socíku“ sa dal v metropole Turca poľahky rozoznať turista od domorodca. V lete, najmä keď popršalo, ich bolo dosť. Parkoviská poskytovali pestrú zmes „ošpézetiek“, návštevníci sa túlali po námestiach, zašli do múzeí, najedli sa, prezreli si suveníry, čo-to kúpili.
Pohľadnice pýtajú dvaja ľudia za týždeň
Dnes je v meste na prvý pohľad pusto, o propagáciu hocičoho, čo súvisí s cestovaním a turisticky zaujímavými miestami, sa nepotknete, nič výnimočné vám neudrie do očí. V papiernictve oproti divadlu vám napríklad ponúknu dve pohľadnice Martina. Jedna zachytáva nočné Millenium a druhá Národný dom ešte z čias, keď pred ním v záhone kvitli kvety. Keď si pýtate pohľadnice v stánkoch pred poštou, ponúknu vám jednu. Vraj ich pýtajú tak asi dvaja ľudia do týždňa.
Hlad po informáciách v Martine je
Turista si v Martine musí hľadať informácie sám. Napodiv, ani mu to neprekáža. Hoci sa sídlo Turisticko-informačnej kancelárie pred dvoma rokmi presťahovalo z atraktívnej lokality na Divadelnom námestí do neďalekého „Kamaráta“, ľudia si do neho nájdu cestu. Počet návštev neklesá. Júlové čísla ešte nemajú k dispozícii, ale v tomto roku ich do konca júna kontaktovalo takmer 2 700 ľudí. Pravdou síce je, že z nich bola zhruba polovica Martinčanov, ale faktom je aj to, že oproti minulému roku návštevnosť kancelárie stúpla.
„Ľudia hľadajú najmä dopravné spojenia a cestovné poriadky, informácie o turistických možnostiach s tipmi, cyklotrasy a mapy, veľmi často chcú vedieť, ako to funguje na Holiach a najčastejšie ich zaujímajú akcie v skanzene a jeho lokalizácia,“ povedala nám vedúca oddelenia regionálneho rozvoja Ivana Bobrovská, pod ktorú TIK spadá.
Turiec-Kremnicko? Veľká neznáma
Istý posun v propagácii regiónu sľubovala Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec-Kremnicko, ktorá sa začala kreovať v minulom roku a v tomto už mala naplno pracovať. Jej zakladajúci členovia - mestá Martin, Turčianske Teplice a Kremnica – si predsavzali budovať silnú značku historicky i turisticky spojených regiónov, vydávať spoločné propagačné materiály a koordinovať termíny kultúrnych podujatí. Na rozbeh si nechali dva-tri roky. Toto leto asi vynechali. Na webovej stránke organizácie sa ešte len pracuje a o jedinom podujatí, ktoré by mohlo v našincovi zapnúť kontrolku – Kremnických gagoch, zatiaľ nič nepočuť.
Národný cintorín v závetrí záujmu
To, čo je pre Oravcov ich hrad a pre Žilinu Strečno, mohol by byť u nás Národný cintorín. Netvrdíme, že všetkým sa pri zmienke o ňom majú vytvoriť pozitívne emócie, ale unikát to je. Keby ho mali Česi (!!!), tak je z tohto miesta legenda, ktorú by si nedovolil obísť nikto, kto by do Martina prišiel zámerne či náhodou. Radnica sa pousilovala, v posledných mesiacoch došlo k oprave chodníkov, osvetlenia, opravovali sa oporné múry... Čo z toho, keď na parkovisku pred ním stoja so svojimi autami Martinčania, ktorí pracujú v okolí, a nie návštevníci mesta.
„Návštevnosť Národného cintorína v Martine počas letných mesiacov klesá – už tradične,“ povedala nám Miriam Michaela Štefková, hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice, pod ktorú správa tohto pietneho miesta spadá. Dôvodom sú podľa nej prázdniny, počas roka si cintorín prídu pozrieť najčastejšie školáci v organizovaných skupinách. „V lete sú to len jednotlivci – Slováči či zahraniční turisti, ktorí lektorské služby nevyužívajú. Zvýšenú návštevnosť očakávame počas osláv 150. výročia založenia Matice slovenskej,“ doplnila.
Ešte stále sa každý hrá na vlastnom piesku
A práve matičné slávnosti každý rok trochu viac prevetrajú interiéry či exteriéry martinských pamätných miest. Vtedy sa aj do národného múzea pozrie viac návštevníkov a vtedy „ožije“ aj národný cintorín i námestia. Len škoda-preškoda, že práve v tom čase nedochádza, hoci by mala fungovať nepretržite, k spolupráci a prepojení ponuky inštitúcií predávajúcich zaujímavé punkty atraktivít či služieb mesta. Každá sa hrá na vlastnom piesočku, urobí si svoje, predá lístky a o viac sa nestará.
To je aj prípad napríklad Múzea slovenskej dediny. V Jahodníckych hájoch má úžasný priestor, je najnavštevovanejším z múzeí SNM v Martine, no určite nevyčerpalo všetky svoje možnosti – napríklad propagácie mimo regiónu a chcelo by to aj nápad na podujatie, ktoré by si návštevníci z celého Slovenska spájali len a výlučne s martinským skanzenom. Za júl ešte v SNM nemajú aktuálne čísla návštevnosti, no vlani v lete navštívilo všetky expozície múzea viac ako sedemtisíc ľudí, takmer deväťsto ich bolo zo zahraničia.
„Tohto roku sme po prvý raz do programu podujatí v Múzeu slovenskej dediny zaradili Ľanovú nedeľu, očakávame, že záujem bude aj o tradičné augustové Te prindžaras amen – Spoznajme sa a Dožinky. Pripravili sme aj Leto v múzeu. Ide o tvorivé dielne v Etnografickom múzeu, kde si budú môcť návštevníci postupne vyskúšať techniku maľovania na skle, zdobenia kraslíc alebo výrobu ozdôb z drôtu,“ vysvetľuje kultúrno-propagačná manažérka SNM Milena Kiripolská.
Vlajková loď pláva na vlnách úspechu
A čo vidiek? Vlajková loď turčianskej ponuky cestovného ruchu – Kúpele Turčianske Teplice – sa na záujem sťažovať nemôžu. Svoje služby i servis ponuky využitia voľného času kúpeľných hostí si budovali postupne a sami a dnes žnú výsledky svojho snaženia. Dokonca ich tohtoročný letný hit v podobe tanečných víkendov s osobnosťami tohto druhu umenia má potenciál zapísať sa zlatými písmenami do letného kultúrneho kalendára Slovenska a presláviť kúpele i Turiec originálnym podujatím, ktoré sa môže rozkošatieť a prerásť aj do medzinárodnej ponuky našej krajiny.
„Kúpele už dnes vôbec nie sú doména seniorov. Stále častejšie ich vyhľadávajú ľudia aj na letné pobyty. Priemerný vek našich hostí sa pohybuje od 35 do 55 rokov. Svedčí to o tom, že okrem oddychu ľudia myslia aj na zdravotnú prevenciu, čo je pozitívna správa,“ tvrdí Zuzana Ďurinová, generálna riaditeľka Kúpeľov Turčianske Teplice.
Veľmi populárne sú najmä víkendové pobyty a množstvo ľudí priláka aquapark.
„Pod lepšie čísla v návštevnosti sa podpisuje aj sprievodný program. Naši hostia si veľmi rýchlo obľúbili festival tanečných víkendov Zlaté tančeky, ktorý sa začal tento rok v máji a skončí sa v auguste,“ hovorí riaditeľka. Kúpele sú počas leta plne vyťažené a v týchto dňoch už predávajú októbrové pobyty.
Inštitúcie driemu, predbehli ich jednotlivci
Na druhej strane návštevníkov nie je toľko, koľko by si želali, v Športovo-rekreačnom zariadení Drienok v Mošovciach. Je jedným z mála v Turci, ktoré ešte poskytuje ubytovanie pre menej solventných ľudí. „Snažíme sa propagovať sa celoročne, aby o nás ľudia vedeli, ale dôsledky krízy pociťujeme aj my,“ hodnotí riaditeľka zariadenia Ivana Káňavová, pričom doplnila, že ľudia k nim stále chodia – najmä na kúpalisko.
Dnes je ešte veľmi ťažké odhadnúť, aké rozmery či dosah na cestovný ruch budú mať ďalšie podujatia, ktoré patria do turčianskeho letného kalendára – máme na mysli Kvet Podhradia, Štiavnický kotlík, Dubákfest, záhradné koncerty v Košťanoch nad Turcom, Dni turčianskeho vidieka, príbehy zvonov v obciach, jesenný jarmok v Mošovciach a možno pár ďalších. Zatiaľ sú výrazne orientované na domáceho návštevníka. Ale, ktovie...? Zaujímavé na nich je to, že vznikli z nápadu jednotlivcov, ktorému určite pomohli aj domáce obce. Ostatné inštitúcie, ktoré majú v náplni práce takéto nápady prinášať a najmä predávať región v očakávanom balíku služieb pre turistu ale akoby v Turci stratili fantáziu.
Autor: V.Legerská,A.Dudráková,R.Brezniak
