Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice plánujú zrekonštruovať vďaka spolupráci s ministerstvom kultúry.
BRATISLAVA. Prvá historická budova Matice slovenskej v Martine vraj chátra.
Národná kultúrna pamiatka, ktorá je od roku 2000 v správe Slovenskej národnej knižnice (SNK) ako Literárne múzeum SNK potrebuje komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu za milióny eur.
Matica slovenská v nej pôsobila od roku 1865 až do 20. rokov minulého storočia, budova bola neodborne rekonštruovaná v 80. rokoch minulého storočia.
Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa Miriam Štefková, SNK predpokladá, že vďaka spolupráci s ministerstvom kultúry sa komplexná rekonštrukcia a modernizácia budovy uskutoční v rámci jedného z projektov v nasledujúcom programovom období štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020, a to v celom požadovanom rozsahu s predpokladanými nákladmi päť miliónov eur.
Milión nestihnú vyčerpať
Slovenská národná knižnica získala koncom roka 2011 pol milióna eur na rekonštrukciu I. budovy Matice slovenskej.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách však peniaze musí použiť do konca tohto roka.
Keďže sa ale národnej knižnici podarilo získať stavebné povolenie až v júni tohto roka, peniaze nestihne vyčerpať.
“Zároveň je zrejmé, že pridelená suma je úplne nedostatočná na realizáciu stavebného zámeru. Odhaduje sa, že predstavuje asi 10% potrebných nákladov,“ opísala stav pre SITA hovorkyňa SNK.
Preto z prideleného pol milióna minú iba 70 400 eur na vypracovanie realizačného projektu stavby, na čo už pripravujú verejné obstarávanie.
Vyplýva to aj z Návrhu na vydanie súhlasu vlády so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov z roku 2011 v kapitole MK SR, ktorý bol do 17. júla v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Komplexná modernizácia
Budova by potrebovala prestavať expozície a depozity. Nevyhnutné je medzi iným vyriešiť nefunkčnú kanalizáciu, vlhnutie stien, čiastočne narušenú statiku a opraviť historickú fasádu.
Opravu potrebuje aj strecha, vstupná brána a dokončiť by sa mala i výmena okien a dverí.
Pre využitie budovy na moderné uchovávanie a prezentáciu zbierok sa plánuje dobudovanie študijných priestorov, skladov, kancelárií.
Modernizovať treba techniku, vrátane ochrany zbierok.
Ide teda o komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu, ktorej cieľom bude okrem celkového zlepšenia stavu budovy aj radikálne zlepšenie podmienok uchovávania a prezentácie zbierok, vytvorenie multifunkčného múzejného centra so službami pre verejnosť, ktoré bude zodpovedať súčasným svetovým trendom dokumentovania, prezentovania, ochrany a využívania kultúrneho dedičstva pri rešpektovaní historického charakteru budovy.
Postavili ju z grajciarových zbierok
Budovu Literárneho múzea SNK postavili z tzv. grajciarových zbierok slovenského ľudu pre potreby Matice slovenskej, ktorá vznikla v roku 1863. Matica v jej priestoroch pôsobila od roku 1865.
V roku 1870 v nej otvorili prvú národnú múzejnú expozíciu archívneho, knižného, galerijného a národopisného charakteru.
Po roku 1875, keď činnosť Matice slovenskej uhorské úrady zakázali, sa účely budovy zmenili. Sídlili v nej napríklad uhorské úrady.
Po obnovení činnosti Matice v roku 1919 nebola budova podľa názoru jej predstaviteľov vhodná ako sídlo a v roku 1924 ju predala Československej republike.
Za získané dva milióny československých korún postavila novú sídelnú budovu na Mudroňovej ulici v Martine, v ktorej sídli i v súčasnosti, priblížila históriu budovy Miriam Štefková.
Upozornila, že v roku 1963 vyhlásili 1. budovu Matice slovenskej za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1980 sa začala rekonštruovať na múzejné účely.
Prestavba trvala do roku 1992, keď sa otvorila prvá časť stálej expozície Dejiny slovenskej literatúry. Tieto zásahy však podľa SNK boli po technologickej a odbornej stránke zvládnuté len na veľmi nízkej a dobovo podmienenej úrovni. Vykonali sa len čiastkovo, resp. sa pre nedostatok peňazí neurobili vôbec.
Nevhodné stavebné riešenia sa prejavili dokonca poruchami statiky.
Po vzniku samostatnej Slovenskej národnej knižnice, ktorá sa na základe zákona odčlenila od MS v roku 2000, budova prešla do jej správy a slúži naďalej ako Literárne múzeum SNK.
Odvtedy sa v budove robili len nevyhnutné opravy, odstraňovali sa havarijné stavy.
Opravovala sa napríklad strecha a balkóny, či plynové kúrenie, vymenili sa okná, natreli fasády. Všetky tieto a ďalšie opravy stáli približne 232 tisíc eur.
"Celková modernizácia, funkčnosť a dlhodobá životnosť sa však týmito zásahmi neriešila a stav pamiatky sa bez rozsiahlejšieho komplexného zásahu postupom času naďalej zhoršuje,“ zdôraznila pre SITA hovorkyňa SNK.
