Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Fotografuj to, čo je krásne. Ale nie hneď

Dedičstvo po otcovi – taký názov má výstava fotografa – aj dlhoročného spolupracovníka našich novín - Ľudovíta Košálku, ktorá v martinskej Turčianskej galérii potrvá do 25. augusta. Autor je čerstvým sedemdesiatnikom a na výstave úročí svoju, ako sám hovo

Ľudo Košálko (v strede) s kurátorom svojej výstavy Mišom A. Kováčom (vľavo) a humoristom Milanom Lechanom.Ľudo Košálko (v strede) s kurátorom svojej výstavy Mišom A. Kováčom (vľavo) a humoristom Milanom Lechanom. (Zdroj: Jaro Podhorský)

rí, najväčšiu lásku svojho života. Je ňou fotografia.

Prečo považuješ fotografovanie za dedičstvo po otcovi?

- Je to jednoduché. Prvý fotoaparát som dostal do daru od otca. Mal som asi dvadsať rokov a ten foťák – mechový Kodak 626 – som si musel najskôr dať opraviť, kým som prvý raz stlačil spúšť. Všetko som si musel na ňom nastaviť. Clonu, časy... Prosto, klasický manuál. Videl som snímky, ktoré urobil otec a porovnal som ich s tým, čo som urobil sám. Neboli horšie. A tak ma to motivovalo. Samozrejme, neskôr som si vyskúšal či kúpil aj iné fotoaparáty – Minoltu, Olympus, teraz fotím na Canone, ale na ten prvý aparát nedám dopustiť. Veľa som sa s ním a na ňom naučil. Pre mňa bol nielen pamiatkou na otca, ale ozajstným dedičstvom. Boli časy, keď som nemal prácu a fotografia ma vtedy dokázala celkom slušne živiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Tvoja výstava má tri tematické celky. Prečo si sa rozhodol koncipovať ju takto a nie retrospektívne, ako je to pri jubileách zaužívané?

- Hoci každý fotograf vlastní aj množstvo rôznorodých záberov, predsa len sa každý z nás špecializuje na nejaké témy. U mňa je to predovšetkým révaiovský park v Turčianskej Štiavnička, ktorý mi učaroval už od čias každoročných prázdnin u starých rodičov, a potom šport. Treťou témou je taká všehochuť – snímky, ktoré sa vydarili a z rôznych dôvodov sú unikátne. Napríklad Príprava bezdomovca na nocľah, ktorú sa mi podarilo zachytiť, alebo Jablká „na breze“ či Pastier bocianov.

Kurátor výstavy – Mišo A. Kováč – nazval fotografa lovcom. Cítiš sa tak?

- Je to pravda. V mojom prípade to platí predovšetkým o fotografiách zo športu. V športových výkonoch je veľa drámy a zachytávať momenty tejto drámy možno naozaj vnímať ako lov. Počas mojej kariéry sa mi podarilo viackrát uloviť naozaj unikátne zábery. V archíve mám napríklad smečujúceho hráča, ktorý prerazí blok a mne sa podarilo stlačiť spúšť v momente, keď mu hlavu prekryla lopta. Stratený hráč. Iróniou je, ako som sa neskôr dozvedel, že ten hráč sa naozaj volal Stratený. Alebo známy futbalista Slovana Masaryk padol počas zápasu na zem s loptou pri hlave. A už som mal názov – Hlava plná futbalu. Škoda, že sa mi do termínu vernisáže nepodarilo spracovať aj popisky fotkám. Sú to celé príbehy, ktoré by vybraným záberom dodali šťavu. Možno nabudúce...

Skryť Vypnúť reklamu

Ktoré fotoúlovky sú lepšie? Tie, ktoré vzniknú náhodou, alebo tie, na ktoré sa pripravíš?

- Náhoda je najlepší režisér. Poviem príklad. Fotil som Beh k srdcu SNP ešte na klasickej trati. Objektív som zamieril na bežca a hoci som si všimol pred ním malý fliačik, neprikladal som mu najskôr pozornosť. Až keď vznikla zväčšenina, ukázalo sa, že pred bežcom letí krásny motýľ a on vyzeral akoby bežal za ním. Toto si nemožno nenaplánovať.

V Turci je veľa vynikajúcich fotografov. Určite viac ako v ktoromkoľvek inom regióne. Nezavadziate si?

- Myslím si, že nie. Každý z nás má svoje zameranie, orientáciu na tému či udalosti. Dokážeme sa navzájom tolerovať i vymeniť si skúsenosti – napríklad aj vo Fotoklube Karola Plicku.

Naznačil si, že si samorast. A spomínal si tiež, že fotka ťa dokázala v istej etape života uživiť. Asi to neprišlo len tak samo. Spomínaš si na situáciu, ktorá v tvojom živote rozhodla, že fotografovanie je to, čomu sa chceš venovať?

Skryť Vypnúť reklamu

- Tento koníček vznikol pri športe. Konkrétne pri atletike. Ako tréner som chcel zachytiť momenty, keď sa moji zverenci usilovali o najvyššie méty. Preto som ich fotografoval a dnes majú pre nich a aj pre históriu športu v regióne tieto fotografie veľkú hodnotu. Tie momenty sa už nezopakujú, preto je fotografovanie také čarovné a prináša so sebou pocity zadosťučinenia, dotykov s dokumentom, ktorý človek vytvorí, s históriu, ktorú fotograf zachytí.

Si jedným z dvoch-troch fotografov v regióne, ktorí sa venujú športu. Aký je tvoj archív?

- Predovšetkým – nespracovaný. Negatívov mám dve veľké vrecia, plus štyri tašky. Keď som nedávno pripravoval fotografie pre zmapovanie deväťdesiatin turčianskej atletiky, prelúskal som ich a túto časť turčianskej športovej histórie mám spracovanú. Rovnako ako aj veci, ktoré som robil na digitál v ostatných rokoch. No najväčšia časť práce na súkromnom archíve ma ešte len čaká.

Vieš vyčísliť jeho hodnotu?

- Neviem. Má nevyčísliteľnú hodnotu. Ako u každého dokumentaristu.

Ľudia, ktorí rozvíjajú nejaký koníček, majú obyčajne vzor. Hovoria si: Tak toto by som chcel dosiahnuť. Máš ho aj ty?

- Nie som fanúšik upravovanej fotografie. Dnes si mnohí fotografi pomáhajú počítačom, majú špeciálne programy, prostredníctvom ktorých vylepšujú to, čo nafotia. Toto ja nechcem. Starý pán Kállay povedal: Fotografuj, čo je krásne. Ale nenafoť to hneď. Pozri sa do vnútra krásy, ktorú vidíš, ale nenafoť to hneď. Obíď to zo všetkých strán aj dvakrát a keď nájdeš to správne svetlo, až vtedy fotografuj. Ak to človek dodrží, fotografie nemusí upravovať. Sú neopakovateľné, jedinečné, odrážajú to, čo človek vidí a cíti predtým, ako stlačí spúšť. Fotografoval som napríklad modlivku na kvete. Vyzerá to tak, akoby sa kvet smial. Urobil som vtedy sedem-osem záberov. Ale len na jednom sa „kvet smeje“. Je to moment, šťastie, úlovok. Viac sa neopakuje. Originál, ktorý nenahradí žiaden program.

Čím si ty v civile?

- Elektrotechnik. Ale aj do tejto profesie občas zabŕdnem. Fotografujem už roky Žel-rail – výstavu venovanú železničným dopravným zariadeniam.

Nikdy si neuvažoval o tom, že sprofesionalizuješ svoj koníček?

- Nenápadne sa k tomu dostávam. Oslovujú ma agentúry či vydavatelia, aby som sa svojimi fotografiami autorsky spolupodieľal na vydávaní rôznych publikácií či kampaní. Beriem to ako zadosťučinenie. Niekto vyberie moje fotky, usúdi, že sú kvalitné a požiada ma o spoluprácu. Dobrý pocit... Nedávno sa tak stalo pri vydaní knihy Pocta Jonášovi Záborskému.

Máš vo svojej kariére zážitok, ktorý ti už žiaden iný fotograf nevezme?

- Je ich viac. Spomeniem huslistu Dalibora Karvaya. Bol som prvý, ktorý ho začal fotografovať a mám od neho fotografiu s venovaním: Svojmu prvému fotografovi venuje Dalibor Karvay. Tú istú fotografiu som urobil aj pre prezidenta, ktorý ju počas prijatia huslistovi venoval. Môže toto niekto zopakovať?

Fotografoval si mnohé vernisáže, ľudí, ktorí sedeli v galérii v prvom rade. Teraz si tam sedel ty. Aký to bol pocit?

- Ako pri druhej svadbe. Prosto zážitok. Bola to slávnosť, takto som ju vnímal. Výstavu som chcel už dávno. Ale, vieš, ako to chodí. Raz nie sú peniaze, vhodný okamih, alebo chýba odvaha. Najviac ma prekvapili ľudia. Pätnásť minút pred vernisážou bolo v sále sedem ľudí. Pár sekúnd pred otvorením sa takmer nevmestili dovnútra. Vďaka im za ten zážitok.

A čo výstava? Si spokojný?

- Aj ja mám pochybnosti, či som tam nemal dať iné veci. Ale obmedzoval ma priestor. No mám dobrú odozvu od kolegov – fotografov. Povedali mi, že „...takú peknú svadbu už dávno nevideli“. Viacerí známi mi telefonujú a žiadajú ma, aby som s nimi na výstavu zašiel a zoznámil ich s príbehmi niektorých fotografií. Rád to robím. Potešila ma aj ponuka starostu Turčianskej Štiavničky Petra Očku. Vraj taký pohľad na révaiovskú kaplnku cez rozkvitnutú alej ešte nevidel. Chce, aby sme niektoré zábery z Turčianskej Štiavničky a tamojšieho parku vystavili v obecnej sobášnej sieni. No, nepotešila by si sa?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 726
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 017
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 895
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 306
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 752
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 123
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 594
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 500
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 350
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Fitká opäť zatvorili, majitelia netušia, ako druhú vlnu prežijú

Posilňovne sa po lete konečne zapĺňali a potom prišiel tvrdý úder.

Na takéto športové podujatia v posilňovniach si budú musieť aj mladí siláci nejaký čas počkať.

Ochrana pred búrkou

Zlepšili protipovodňové opatrenia.

Budovali nové odvodňovacie žľaby.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Takmer polovicu pôžičky od štátu využijú na financovanie MHD

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?