slávnosti konali s bohatým kultúrnym programom aj v tomto roku.
MARTIN. Žiaľ, ich záver bol potupený. Akísi nekompetentní kompetentní dovolili, aby sa v nedeľu zaplnilo hlavné historické námestie desiatkami, možno i stovkami áut, ktorých arogantní majitelia si robili „reklamu“ neznesiteľne silným bubnovaním a zavýjaním. Niekde chceli možno púšťať hudbu, ale žiadna sa nedala rozlíšiť, lebo na námestí to dunelo ako pri zemetrasení. Okná na galérii a okolitých domoch i farebné vitráže na staručkom katolíckom kostole rinčali, múry najstarších, architektonicky najvzácnejších budov mesta sa triasli, chvel sa vzduch aj dlažba pod nohami. Účastníci slávnostných bohoslužieb, ktorými vrcholili národné slávnosti v evanjelickom aj katolíckom kostole, si zdesene zapchávali uši a utekali z tohto pekla, ktoré s kultúrou a kultúrnosťou nemalo nič spoločné, lebo bolo plné agresivity, pýchy a sebectva, chvastania sa tátošmi pod kapotou i poškodzovaním prostredia, majetku, a zdravia ľudí.
Polícia sa tam, žiaľ, nedala nájsť, hoci v pokojné dni sa neustále promenáduje po námestí aj uliciach a robí poriadok aj medzi poriadnymi ľuďmi. Asi ten hluk a aroganciu nedokázala zniesť, ani si s tým poradiť. Veru, ušné bubienky praskali od bolestivých decibelov, strpčujúcich určite aj utrpenie pacientov v blízkej nemocnici.
Ako mohlo mesto pripustiť toľkú nekultúrnosť v závere kultúrnych slávností??? Nebojí sa, že zlými rozhodnutiami – povoleniami takýchto podujatí v historickom centre mesta a nechaním ich bez kontroly či usmerňovania políciou – prevráti verejné hodnotenie metropoly Turca naruby – z významného centra slovenskej kultúry na barbarskú zónu nekultúrnosti?
Autor: M. Rapošová
