KOŠŤANY NAD TURCOM. Otílii Čamborovej sa podaril malý zázrak, keď sa jej podarilo získať súhlas na koncert v záhrade jej kaštieľa také hviezdy hudobného neba, ako sú husľový virtuóz svetového mena Dalibor Karvay, Martin Babjak, spevák známy zo všetkých európskych operných scén a Daniel Buranovský, klavirista, ktorý obom sólistom už dlhé roky robí partnera v muzicírovaní.
Dalibor, čo použila pani Čambrová, aby získala váš súhlas na koncert v Košťanoch, keďže vieme, že váš pracovný kalendár je veľmi nabitý?
D. Karvay: Nič mimoriadne. Prišla za mojím otcom s tým, že by veľmi rada zorganizovala koncert v koštianskom kaštieli. Keďže už dávno som chcel navštíviť rodičov, odpoveď bola – áno. Môjmu rozhodnutiu napomohlo i to, že v Martine som už veľmi dávno neúčinkoval. Nechcel som prísť sám, a tak som oslovil Daniela Buranovského a Martina Babjaka. Bol som veľmi rád, že moje pozvanie na krátke zastavenie prijali. Na druhý deň po koncerte s Danielom Buranovským odchádzame do Rakúska, kde hráme v jednom peknom mestečku pri Salzburgu.
Máte niečo nové v životopise? Ste ešte slobodný?
D. Karvay: Som slobodný, nemám deti a nedávno som mal 28 rokov. Stačí?
Ak nepoviete o sebe nič viac, tak stačí. A aké sú vaše najbližšie plány?
D. Karvay: Ako som spomínal, čaká nás Salzburg, neskôr robíme jeden majstrovský kurz pri Bratislave v Mariánke, a potom sa už začnem pripravovať na veľkú súťaž ARD v bavorskom Mníchove, ktorá bude v septembri a potrebujem veľa cvičiť. Po súťaži budem spolupracovať s jedným fantastickým hornistom v Prahe Radkom Baborákom a v októbri budem hrať so Slovenskou filharmóniou... Takže je toho dosť.
Sú prázdniny, ponúkame vám permanentku na martinské letné kúpalisko, čo vy na to?
D. Karvay: Tak, žiaľ, tento rok to skutočne nepôjde.
Vieme o vás, že si rád zahráte futbal. Kedy ste ho hrali naposledy?
D. Karvay: Tento rok sa mi to podarilo len raz, ale v poslednom čase si rád zahrám aj tenis
Obdivujeme vaše sústredenie pri interpretácii skladieb. Naozaj ich prežívate?
D. Karvay: Tie, ktoré hrám, prežívam v plnom rozsahu. Ak by som mal hrať niečo, čo ma neosloví, tak by som to nehral.
S Danielom Buranovským vás divák vída na koncertoch často. Odkedy spolupracujete?
D. Karvay: Prvý spoločný koncert sme mali, keď som mal sedem rokov. Ak to zrátam, tak už je to 21 rokov, čo spolupracujeme. Veľmi dobre si rozumieme a sme výborní kamaráti.
V MY Turčianske noviny sa snažíme mapovať vašu kariéru. Chcete niečo odkázať našim čitateľom?
D. Karvay: Nech sa im v Turci dobre žije. Všetkým želám pekný zvyšok leta a rád sa s nimi stretnem na ďalších koncertoch. Sľubujem, že do Turca budem chodiť častejšie.
Takže teraz to vieme. S Daliborom spolupracujete 21 rokov. Ako sa s ním spolupracuje?
D. Buranovský: Ťažko sa o tom hovorí, lebo ide o naozaj významnú časť môjho života. Ešte stále sa pristihnem pri tom, že ho vnímam ako malého chlapca, že je rovnaký, že nevyrástol. Pamätám jeho chlapčenské spýtavé oči, keď sme často cestovali po svete a riešili rôzne situácie nielen pred koncertmi a počas nich, ale aj čo sa týkalo prípravy na cesty, spoločenské kontakty. V tom čase Dalibora sprevádzal jeho otec a spolu sme boli trojica, ktorá zažila nesmierne veľa. Dalibor ma úplne fascinoval, lebo plnou mierou napĺňal to, čo vnímame pod pojmom: zázračné dieťa! Často sa ma pýtal, či to všetko nie je na neho moc, no ja som však vedel, že on je šťastný týmto spôsobom. Myslím si, že treba vyzdvihnúť tých ľudí, ktorí boli vtedy okolo neho a pomáhali mu. V prvom rade to boli rodičia, jeho rodina sa absolútne podriadila jeho kariére, potom to bolo vedenie mesta Vrútky vtedy na čele s primátorom Ľubom Bernátom, ktorí veľmi citlivo dokázali vytvoriť podmienky na jeho prípravu, pretože pochopili veľký rozmer jeho talentu.
Ktorú z Daliborových vlastností vy najviac oceňujete?
D. Buranovský: Nie je len jedna. Dalibor je nesmierne inteligentný, nesmierne empatický. Videl som to na ňom, že skôr ako ste mu položili otázku, už približne vedel, čo sa ho chcete spýtať. Okamžite vie zhodnotiť situáciu a v mnohých prípadoch som zistil, že má rovnaké pocity ako ja. Za dvadsaťjeden rokov spolupráce sme medzi sebou nemali žiaden konflikt. V mnohých situáciách som sa ja učil od neho, pretože jeho túžba učiť sa nové veci a zvládnuť ich je nemerateľná. No pozor, nie je ctižiadosť, skôr ide o cieľavedomosť, v ktorej by mohol byť príkladom pre všetkých svojich nasledovníkov. Určite sa chcel stať a už sa aj stal veľkým huslistom. Jeho vnútorné pochopenie pre skladby, ktoré hrá a jeho schopnosť vedieť sa predať, je fascinujúca. Pretože Dalibor je mladší a energie má nesmierne veľa, často vlastne ňou nabíja i mňa.
Ako vnímate koncert v Košťanoch?
D. Buranovský: Ja mám dnes v Košťanoch svoj veľký deň i keď nehrám sólo. Hral som len na elektrickom klavíri, ale bola to spolupráca s dvoma ľuďmi, s ktorými ma viaže dlhoročné priateľstvo a umelecká spolupráca. S Martinom Babjakom, pokiaľ ma pamäť neklame, spolupracujem už sedemnástu sezónu, čo je úžasné. Martin je výnimočný človek – tak ho všetci poznáme. Je tolerantný, skvelý muzikant a sú situácie keď ja už padám únavou a on sa usmieva, rozdáva autogramy a cení si i posledného človiečika, ktorý za ním príde sa porozprávať, odfotiť. Takže ja sa učím od neho korektnosti, kamarátstvu a obdivujem jeho emotívny ľudský rozmer, ktorý každý cíti, keď stojí na pódiu.
Aké nitky osudu vám priviedli na koncert do Koštian?
M. Babjak: Tie nitky sa volajú Daniel Buranovsky a Dalibor Karvay. Títo dvaja vynikajúci umelci, ktorí majú za sebou roky a roky tvrdej driny pri nacvičovaní ťažkých virtuóznych husľových skladieb a koncertov ktoré Dalibor hrá. S Daliborom sme sa už nejedenkrát stretli aj na pódiu, keď začínal ako malý chlapec. Teraz je to mladý muž. Robili sme programy pre rôzne nadácie, keď Dalibor hral a ja som spieval, každý samostatne. Dokonca sme v roku 1994 boli spolu v Ríme, keď sme pápežovi priviezli vianočnú jedličku zo Slovenska. Dalibor so sprievodom Daniela Buranovského hrali Ave Máriu. A odvtedy sa poznáme trochu bližšie. Dalibor chodí po celom svete ako husľový virtuóz a často sme si hovorili – čo tak urobiť spoločný koncert. Toto naše vystúpenie vzniklo dosť spontánne a vlastne náhodou. Dalibor je z Vrútok, Dano Buranovský z Banskej Bystrice ako i ja. On má v Martine blízku rodinu a študoval v Žiline, takže tento kraj pozná veľmi dobre. Sme tu ako doma.
Pán Buranovský nazval vašu spoluprácu vydareným manželstvom. Čo vy na to?
M. Babjak: Je to krásne prirovnanie, ale dnes nebezpečné, pretože keď nás oslovujú dlhoroční partneri, je to vždy háklivá téma. Poviem áno, my sme partneri registrovaní na okresnom zbore národnej bezpečnosti. My sa s Danom poznáme veľmi dlho, vlastne sme spolu rástli. Jeho otec bol dirigentom, ešte žije a môj otecko bol operetný spevák a už nežije. Títo naši rodičia účinkovali spolu na operetných doskách v Banskej Bystrici. Teraz, ak máme možnosť s Danielom koncertujeme, a to hlavne pre ľudí, ktorí majú radi klasiku.
Autor: Ľudo Košálko
