MARTIN. Úsek diaľnice Turany – Hubová sa začína stávať mohylou neschopnosti postaviť u nás za rozumný čas rýchlostnú cestu. Nekonečný príbeh výstavy odštartovalo ministerstvo dopravy v roku 2005, keď zadalo objednávku vypracovať v tomto úseku úžinový variant. A to aj napriek tomu, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA odporučil trasu cez tunel Korbeľka, ktorá aj podľa iných dovtedajších analýz vychádzala ako najprijateľnejšie riešenie. Následne štát tvrdošijne, napriek extrémnemu množstvu problémov, takmer desaťročie pretláčal povrchovú trasu.
Prírodu neoklamali
Úsek Turany – Hubová sa mal začať stavať v roku 2015 a jeho dokončenie naplánovali na rok 2019. Vlani sa však odtrhol svah v dĺžke 1,5 km pri Kraľovanoch a na jar sa zosunul ďalší kopec neďaleko Šútova. Najskôr ministerstvo tvrdilo, že spevnenie terénu posunie výstavbu o dva roky a diaľnica bude môcť ísť povrchom popri existujúcej ceste prvej triedy. Najnovšia analýza Výskumného ústavu dopravného, v ktorej porovnávali spomínaný povrchový variant, verziu s tunelmi Korbeľka a Havran a trasu vedúcu južne od Ľubochne a Hubovej cez tunel Veľká Fatra, však naznačuje niečo iné.
„Čísla nám ukázali, že najviac sa oplatí začať s výstavbou tunela Korbeľka, aj keď to stavbu oddiali. Pri porovnaní sme zohľadnili finančné záležitosti, geologické a technické parametre a tiež nedávny zosuv v Šútove,“ vysvetlil šéf ústavu Ľubomír Palčák.
Rezort dopravy v súčasnosti spomínanú štúdiu posudzuje, a tak zatiaľ nieje jasné či sa k jej odporúčaniam prikloní.
Korbeľka je opäť v hre
Trasa cez 5,7 km dlhý tunel Korbeľka dlhodobo preferujú ekológovia. Dokonca je podľa nich lacnejšia o 200 miliónov eur. Náklady na výstavbu povrchového variantu totiž odhaduje štátna expertíza na 700 mil. eur.
„Korbeľka sa takisto vyhýba zosuvnému územiu pri Šútove a Kraľovanoch, Rojkovskému rašelinisku a severným svahom Kopy s výskytom veľkých šeliem. Tiež odpadne potenciálny problém s nebezpečným namŕzaním plánovanej diaľnice v hlbokom údolí pod svahmi Kopy, kde počas zimy vôbec nesvieti slnko,“ uvádza viacero závažných argumentov Ján Topercer, samostatný vedecký pracovník a ekológ z Botanickej záhrady Univerzity Komenského.
K tunelu sa viac prikláňajú aj obyvatelia dotknutých obcí. Najviac by autostráda zmenila kolorit dnes pokojného Šútova.
„Teraz cez dedinu nevedie hlavná cesta. Ak to tak zostane aj v budúcnosti, budem samozrejme rád,“ povedal štyridsiatnik Peter.
Jeho sused pridal tiež svoj postreh. Ten sa bezprostredne dotýkal nedávneho zosuvu v lome pri šútovských jazerách.
„Pamätám si keď tam, pred pár rokmi vytyčovali trasu. Tie kolíky sú teraz posunuté možno o dve metre. Nie som odborník, ale cestu by som tadiaľ nestaval.“
Nový termín dostavby
Všetko nasvedčuje tomu, že najmä vďaka rozhodnutiu ministerstva dopravy z roku 2005 ignorovať odporúčania EIA a stavať nie tunelový, ale povrchový variant a extrémnu tempu prípravy balíka PPP v roku 2007 (povrchová trasa mala mať pôvodne štyri krátke tunely, zrušili sa Rojkov a Malá Fatra práve v miestach, kde je dnes masívny zosuv), sa dostavba úsek Turany – Dubná Skala posúva za horizont roku 2021.
„V prípade, že by sa preukázal variant Korbeľka vhodnejší, je predpoklad, že začiatok výstavby by bol posunutý na neskorší termín,“ tvrdí Marcel Jánošík hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Ďalšou a nie zanedbateľnou stratou budú premrhané peniaze daňových poplatníkov na vyhotovenie kompletnej dokumentácie, uskutočnenie prác, ktoré sa už na spomínanom úseku urobili, či financie minuté na výkup pozemkov.
