Článok pokračuje pod video reklamou
BELÁ-DULICE, SLOV. PRAVO, SKLENÉ. Na verejnosť pred pár dňami prenikol zoznam škôl, ktoré sú podľa niektorých médií určené na odstrel. Medzi 129 takýmito školami sú aj tri z Turca – v Belej Duliciach, na Sklenom a v Slovenskom Pravne.
Zoznam však nie je čiernou listinou, ale súpisom školských zariadení, ktoré požiadali ministerstvo školstva o špeciálnu dotáciu. Tú dotknuté obce môžu dostať, ale zároveň s podmienkou, že príjmu racionalizačné opatrenia.
Úradníci chcú v Belej zrušiť druhý stupeň
V Belej Duliciach sa návrhy bratislavských úradníkov nestretli s pochopením. V obci majú plno organizovanú školu, ktorú od septembra bude navštevovať 75 žiakov. Okrem prvákov až deviatakov majú ešte jednu triedu, ktorá je určená pre deti s mentálnymi poruchami a poruchami správania.
„O dotáciu v dohodovacom konaní sme požiadali preto, aby sme ňou vykryli najmä päťpercentný nárast miezd pedagogických a nepedagogických pracovníkov, ale aj časť nákladov určených na energie a teplo,“ vysvetľovala starostka obce Belá-Dulice Anna Badínová.
Ministerstvo pred udelením dotácie tlačí školy do úsporných opatrení. Beľanom navrhli, aby od školského roka 2014/2015 zrušili druhý stupeň. Rozhodnúť sa majú do 15. septembra.
„Obecné zastupiteľstvo sa jednoznačne vyslovilo proti takémuto návrhu. Je nepochopiteľný, nezmyselný a nelogický. Veď na druhý stupeň k nám chodia aj žiaci z iných obcí – najmä z Necpál. Práve ročníky päť až deväť nám počty žiakov zvyšujú a aj z hľadiska perspektívy nie sme na tom najhoršie. Školu si nedáme a udržíme ju,“ netají odhodlanie Anna Badínová, ktorá si však uvedomuje, že budú musieť aj šetriť. Veľa si sľubujú od výmeny starých okien za nové, čo im prinesie nemalú úsporu na energiách, ale rezervy budú hľadať aj inde.
„Paradoxom je, že práve ministerstvo nám konečne po dlhých rokoch poslalo peniaze na výmenu okien a maľovanie vnútorných priestorov. Hádam sme sa do rekonštrukcie nepúšťali preto, aby sa od budúceho školského roka budova z polovice vyprázdnila. Áno, ušetrilo by sa zrejme na mzdových nákladoch, ale na prevádzkových ťažko, veď aj v prázdnych triedach sa musí kúriť. Aká je tu logika?,“ nechápavo krútila hlavou starostka.
Na Sklenom školu dofinancujú
ZŠ v Slovenskom Pravne navrhlo ministerstvo zlúčiť dve triedy do jednej. Prvákov od septembra spájajú s tretiakmi.
„Tento návrh sme akceptovali. V ďalších ročníkoch sa nič nemení, budú fungovať samostatne,“ povedala Marta Hrúzová, starostka Slovenského Pravna.
Na Sklenom sa napriek avizovanému zrušeniu špeciálnych dotácii základnú školu rušiť nechystajú, v pondelok 2. septembra na vyučovanie nastúpi 17 žiakov prvého stupňa.
„Máme dve triedy, prváci sa budú učiť s tretiakmi a druháci so štvrtákmi. Oproti vlaňajšku nám ubudli dvaja žiaci. Ministerstvo školstva nám navrhlo alternatívu, aby sme triedy zlúčili a na škole ponechali len jedného učiteľa. Druhou možnosťou, pre ktorú sme sa napokon aj rozhodli, je, že si školu dofinancujeme sami z vlastných prostriedkov,“ povedal Ján Gutten, starosta Skleného.
Riaditeľ školy a učiteľ Milan Michalík považuje návrh ministerstva, aby sa do jednej triedy zlúčili žiaci zo štyroch ročníkov za nezmyselný.
„Žijeme v 21. storočí a malo by nám záležať na tom, akú kvalitu vzdelania naším deťom umožníme. Neviem si predstaviť, že by sme žiakov prvého až štvrtého ročníka učili spolu v jednej triede. Navyše, nepripustili by to ani rodičia a hľadali by pre svoje deti iné riešenie.“
Obec len do konca roka bude musieť vynaložiť na fungovanie školy okolo 2 000 až 2 500 eur.
„Ďalšie peniaze budeme musieť nájsť od januára. Školu však chceme zachovať, je to pre nás priorita. Malé deti by museli dochádzať do Hornej Štubne, čo si nikto z nás nevie predstaviť. Rodičom by pribudli starosti, problémom by bolo aj komplikované spojenie. Navyše, nie všetci by mali na cestovné,“ argumentoval starosta Skleného Ján Gutten, ktorý zdôraznil, že dobre fungujúca škola má pre obec obrovský prínos.
Škola nie je len o učení, rozvíja život v obci
„Nejde len o to, že sa deti učia. Ale aj ako svojimi aktivitami prispievajú k spoločenskému životu dediny, v ktorej žijú,“ uviedol Ján Gutten.
„S našimi žiakmi vieme trikrát do roka nacvičiť hodinový program, ktorý dokáže všetkých zaujať. Dedina bez školy je z polovice dedina bez života,“ doplnil slová starostu pedagóg Milan Michalík.
Podobný názor má aj Anna Badínová. „V Belej máme výborný divadelný a folklórny súbor, v ktorých majú svoje pevné miesto aj žiaci našej školy. Platí to však aj o športe. Ak by sa naše deti odišli učiť do mesta, mohli by stratiť vzťah k svojej obci. Časom by sa v nej spoločenský život vytratil a ľudia by sa domov chodili len vyspať. Veď to hádam nikto nechce.
Ministerstvo vraj rokuje a efektívnosti
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) tvrdí, že žiadny zoznam škôl, ktorým sa majú zrušiť špeciálne dotácie, neexistuje. Je to zoznam zriaďovateľov, ktorí adresovali ministerstvu školstva požiadavky na ich dofinancovanie.
„Ide o tzv. dohodovacie konanie. MŠVVaŠ SR s nimi rokuje o možnostiach zefektívniť a racionalizovať prevádzku škôl. Z uvedeného vyplýva, že náš rezort reaguje na požiadavky zriaďovateľov, ktorým z rôznych dôvodov chýbajú peniaze, a preto nás žiadajú o mimoriadne dofinancovanie v rámci spomínaného dohodovacieho konania. Pri ňom berieme do úvahy počet žiakov, ako aj počet zamestnancov školy. V praxi to znamená, že rezort v rámci finančných možností prihliada na požiadavku zriaďovateľa o doplatenie chýbajúcich peňazí, no na druhej strane od neho požaduje prehľad opatrení, ktorými garantuje nápravu a teda, že nasledujúci rok nebude žiadať o ďalšie finančné prostriedky navyše,“ vysvetľoval Michal Kaliňák, hovorca MŠVVaŠ.
Rovnocenný partner pre obce?
Rozhodnutie o mimoriadnom dofinancovaní je podľa ministerstva vecou dialógu a zároveň schopností zriaďovateľov prijať na úrovni konkrétnej školy efektívne opatrenia, ktorými odstránia svoje vnútorné problémy.
„Žiadne lehoty na prijatie potrebných racionalizačných opatrení ministerstvo zriaďovateľom neurčuje. Ministerstvo je v tomto dialógu pre zriaďovateľov rovnocenným partnerom, ktoré sa snaží spolu s nimi nájsť optimálne riešenie a poskytnúť im čo najlepšie odporúčania. O tom, či obec vykoná racionalizačné opatrenie alebo nie, rozhoduje zriaďovateľ ,“ povedal Michal Kaliňák.
Starostka Belej Anna Badínová má o rovnocennom dialógu pochybnosti. „Nezdá sa mi, že by to celkom bolo tak. Naše rokovanie trvalo asi pätnásť minút, po ktorom sme dostali lehotu na rozhodnutie.“
