VEĽKÝ ČEPČÍN. Za prítomnosti obyvateľov obce, rodákov i chalupárov, ale i starostov okolitých obcí a za účasti katolíckeho farára sa pred zaplnenou sálou kultúrneho domu rozozvučali zvony, aby vtiahli prítomných do rozprávania o histórii "ich" jubilujúcich zvonov.
Každý zvon má svoj príbeh
Pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine sa pred časom v spolupráci so starostami a duchovnými podujali zmapovať a zdokumentovať v regióne Turca historicky vzácne zvony, ale aj zvony, ktoré síce nemajú starú históriu, ale zato ich cestu rokmi lemuje úprimný ľudský príbeh. Také sú aj veľkočepčínske zvony.
Zápisy o obci Veľký Čepčín sú od roku 1787 vedené bibličtinou, poukazujú na to, že obyvatelia vyznávali evanjelické náboženstvo. Od roku 1848 už zapisovatelia používali slovenčinu. Vo vzdelanosti obec vynikala, z radov jej občanov vzišiel aj Pavel Vladár, okresný náčelník (vtedy hlavný slúžny), Štefan Vladár bol sudcom a jeho otec Karol Vladár zase právnikom. Obecnú kroniku začal písať od roku 1933 Vojtech Blaho – miestny učiteľ.
A aký je príbeh veľkočepčínskych zvonov? V kronike sú popísané holé fakty, autorka programu si ale mohla dovoliť snívať a vytvoriť bájny dej o sile myšlienky a túžbe po zvonoch.
Štedrá obetavosť občanov
V programe teda zazneli nielen príbehy, ale aj citáty priamo z kroniky obce:
„Dňa 7. mája 1933 malo obecné zastupiteľstvo zasadnutie, na ktorom na návrh starostu Pavla Vladára a Jozefa Revallu došlo k rozhodnutiu postaviť na mieste starej strážnice obecnú budovu. Financovaná bola z rôznych zdrojov - z obecného rozpočtu, príspevkov spoločenstiev, zbierok spolkov i milodarov.... Pri stavbe "obecného" ukázala sa i štedrá obetavosť niektorých občanov. Pozemok daroval Samuel Kašuba, člen obecného zastupiteľstva, obrazy Štefánika a Masaryka a mapu daroval Šimon Rakšány, povozov bolo zdarma 235 a 153 pracovných dní ručnej práce, roľnícka beseda darovala hodiny. Najväčšiu obeť priniesli darovaním zvonov Pavel Vladár - starosta a jeho dvaja synovia Pavel a Jozef, ktorí darovali väčší zvon. Jeho cena bola na vtedajšie časy 5 597 Kčs. Jozef Revallo s manželkou Amáliou darovali menší zvon v cene 3 000 Kčs. Nové zvony prvý raz zvonili Karolovi Vladárovi, ktorý zomrel 11. júla v roku 1934," odznelo v programe, v ktorom účinkovali Zuzana Kmeťová, Eva Potučková, Adam Kmeť, Viera Hatarová, Elena Pospíšilová, Ľubomír Ľahký, František Záborský a spevácka skupina Severanka z Martina.
Stále zvonia ručne
Na veľkočepčínskych zvonoch sa zvoní ručne. Je to umenie, remeslo zvonárov sa už oddávna veľmi cenilo. Za osemdesiat rokov na veľkočepčínskych zvonoch zvonili títo zvonári: Pavol Ďanovský, Peter a Ľudo Ďanovský, Michal Valaštík, pani Vartiaková, Jozef Fuzák, manželia Čapčíkovci, Ján Chvojka a Milan Kvasnica.
Obecná budova, ktorá stojí dodnes, teraz patrí členom DHZ. Tí ju nielen využívajú, ale sa o ňu aj starajú. Na veži vo zvonici stále visia a aj zvonia dva vzácne zvony...
Autor: Zuzana Kmeťová
